Archeologický výskum na Bratislavskom hrade: Nálezy a nové fakty nemajú v strednej Európe paralely!
Na výskume plochy severnej trasy Bratislavského hradu pracovalo viac ako pätnásť odborníkov z odboru archeológie a prizvaní boli odborníci z ďalších oblastí. Dialo sa tak v období od októbra 2013 do júna 2014. Našli sa okrem iného keltské a rímske mince!
Prizvaní odborníci boli aj z oblasti historickej architektúry, antropológie, geológie, archeobotaniky, pedológie a geodézie. Výskum nadviazal na výsledky predchádzajúcej výskumnej kampane, realizovanej na hrade v rokoch 2008–2010.
Našli sa zlaté a strieborné mince, keltské aj rímske. Vzácne sú zlaté fólie, ktoré boli určené na pozlátenie luxusných predmetov a šperkov. Významnými nálezmi sú priame importy nádob – amfor – priamo z územia Rímskej ríše. Tieto nálezy dokladajú vysokú úroveň života keltskej elity na akropole bratislavského oppida, ktoré sa rozprestieralo na území Bratislavského hradu a Starého Mesta.
Výsledky výskumu priniesli poznatky, ktoré určite prispejú k prepísaniu histórie nielen bratislavského hradného vrchu a Bratislavy, ale isto aj Slovenska a celej strednej Európy v prvom storočí do nášho letopočtu. Odkryté keltsko-rímske stavby majú nevyčísliteľnú historickú hodnotu. Nemajú v strednej Európe paralely.
„Posunulo sa datovanie najstarších mutovaných stavieb na území Slovenska a vlastne na strednom Dunaji o dobrých 200 rokov do minulosti. Doteraz sme si mysleli, že najstaršie murované stavby súvisia s murovaním obrany na rímskej hranici, teraz sme zistili, murované stavby sa nachádzali už v keltskom prostredí ako palácové stavby, obydlia prípadne depozity – sklady luxusného tovaru už v tomto keltskom prostredí, v prvom storočí pred naším letopočtom, čím vlastne bratislavské oppidum sa razom dostalo medzi najvýznamnejšie keltské obydlia minimálne v strednej Európe, ak nie v Európe vôbec,“ povedal Branislav Resutík z Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave.
