Anton Srholec exkluzívne: V Bratislave žije mnoho šľachetných ľudí
Otvárame anketu osobností, ktorí žijú v hlavnom meste, čo si myslia o Bratislave. Ako sa im tu žije. Ako prvý na našu otázku odpovedal známy katolícky kňaz a spisovateľ Anton Srholec.
Sám seba Anton Srholec nazýva starou konzervou. Včerajším mužom, alebo ako on povedal: „Yesterday man.“ „Skôr sa trápim tým, čo ja dávam Bratislave,“ zdôraznil Srholec.
Som hrdý. Je to pekná dedina
Podčiarkol pre náš portál, že Bratislava je jeho druhým domovom. Pochádza totiž zo Skalice. „Osobitne za posledných 25 rokov som sa naučil byť hrdý na toto mesto.“
Ale na druhej strane sa na Bratislavu díva aj s pokorou, keďže mu je známe, že vo svete existujú aj oveľa väčšie veľkomestá. „Bratislava je, poviem globálne: pekná dedina v porovnaní s inými mestami, ktoré sú rovnako veľké, alebo väčšie. Pod Karpatmi. Obmývaná Dunajom.“
Doplnil, že v Bratislave žijeme v relatívnom blahobyte, v akom sme ešte nikdy nežili.
„Žijeme v mieri, aký tu ešte nikdy nebol. Žijeme vo vzájomnom dialógu. V porozumení. Zmierení,“ podčiarkol.
„Kultúrne obohatení, čo tu ešte nikdy nebolo,“ pyšne dodal.
Mnohí pracujú od nevidím do nevidím
Vyzdvihol prácu Bratislavčanov, mnohí z nich pracujú trpezlivo od nevidím do nevidím.
„Vďaka poctivej práci a snahe mnohých čestných, obyčajných ľudí na Slovensku a v Bratislave ešte viac, sa žije blahobytne.“
Vzápätí ale pripomenul, že nie pre všetkých obyvateľov tohto mesta sa ušlo výslnie, výslnie, slnečná strana ulice, ktorou sa uberáme do svojej budúcnosti.
„Myslím na ľudí chorých, neúspešných, marginalizovaných, trpiacich, ktorí žijú medzi nami. Preto som skromnejší v superlatívoch na naše mesto. Ale v každom prípade je to mesto, kde ešte sa relatívne dobre postarajú, keď je človek chorý, keď sa dostane na ulicu. Sú tu príbuzní a priatelia, či známi. Aj štruktúry, ktoré človeku pomáhajú v núdzi. A je tu mnoho a mnoho šľachetných ľudí.“
Bratislava saturuje aj jeho túžbu po kultúre. „Bratislava mi ponúka toľko príležitostí, aby som mohol prežívať radosť a hrdosť z toho, že patrím k tomuto národu,“ zdôraznil.
„Žiaľ, už som starý a pozerám to skôr v knihách, monografiách, alebo v médiách. Ale v každom prípade, ďakujem Bohu za to, že mi bolo dopriate prežiť v tomto meste skoro päťdesiat rokov môjho života.“
