Aké sú novinky pri zachranovaní zvierat v núdzi? Bratislava uberá nevinným, tvrdí Sloboda zvierat
O povinnosti občanov nahlasovať túlavé, zranené či uhynuté zvieratá mestskej polícii sme informovali ešte začiatkom septembra. V novembri však magistrát prišiel s ďalšími novinkami, na ktoré podľa Slobody zvierat doplácajú nie len zvieratá, ale tiež občania a samotné združenie.
Podľa novej zmluvy medzi OZ Sloboda zvierat a magistrátom sa musí každé zatúlané, zranené či uhynuté zviera hlásiť centrálnemu dispečingu Mestskej polície a nie priamo útulku.
V praxi to znamená, že polícia následne zašle mailovú objednávku na odchyt Slobode zvierat, a až potom môžu pracovníci útulku vykonať výjazd. Celý proces záchrany sa týmto komplikuje a spomaľuje, čo potvrdila samotná Sloboda zvierat už po prvom týždni zavedenia tohto opatrenia.
Menšia šanca záchrany
Magistrát však argumentoval, že sa takto aj polícia oboznámi s ťažkou prácou, ktorú zažívajú pracovníci organizácie a ich práca sa odľahčí. Pravdou však je, že na nový spôsob nahlasovania túlavých psov a mačiek, ktorý predovšetkým zmenšuje šancu ich záchrany, doplácajú nevinné zvieratá.
V septembri zrealizovala Sloboda zvierat na území Bratislavy celkovo 186 odchytov. Zvieratá umiestnila do svojej karantény a následne do útulku.
Predsedníčka SZ, Pavla Dugovičová: „Za to, že sa v septembri podarilo pomôcť toľkým zvieratám, ďakujeme aj hliadkam MsP. Okrem zaslania objednávky vykonali vždy aj výjazd priamo k zvieraťu a pomohli ho monitorovať až do príchodu našich pracovníkov.“
Začiatok novembra a magistrát prišiel s ďalšími novinkami. Pozrite sa, aké to sú:
1. Zákaz mestskej polícii asistovať pri monitoringu nahlásených zvierat
Znamená to, že MsP nebude v budúcnosti súčinná pri monitorovaní nahláseného zvieraťa v teréne. Podľa SZ množstvo zranených alebo opustených zvierat tak zostane dlhší čas bezprizorných a v ohrození života. Takéto zviera môže navyše predstavovať ohrozenie pre obyvateľstvo.
Výsledkom je zvýšenie počtu neúspešných výjazdov a pokles zachránených zvierat až o 45 percent. Ako informuje Dugovičová, „zvieratá migrujú a bez súčinnosti hliadky MsP a kontaktu na nahlasovateľa, aby sme mohli informácie o polohe zvieraťa aktualizovať či spresniť, je záchrana oveľa ťažšia.“
2. Zákaz prijímania mačiek do útulku
Výnimku tvoria iba voľnežijúce mačky, ktoré majú byť na základe písomnej objednávky od občanov zaradené do poradovníka na sterilizáciu vydaného magistrátom. U týchto žiada magistrát od Slobody zvierat ihneď zrealizovať kastráciu a do nasledujúceho dňa vypustiť zviera do pôvodného prostredia. Výnimku nemajú ani zranené zvieratá a mláďatá, napriek tomu, že kastráciu u nich nie je možné vykonať.
Mesačne prijme útulok Polianky približne 50 mačiek, z toho len jednu štvrtinu tvoria voľnežijúce mačky, ostatné sú mačatá bez matiek, zranené a choré mačky a zabehnuté domáce mačky. Im útulok hľadá pôvodný prípadne nový domov.
„Väčšina mačiek prijatých do útulku potrebuje dlhodobú, nákladnú starostlivosť: ošetrenie, liečbu, očkovania, operácie, mačiatka sú odkázané na intenzívnu starostlivosť, ide tu o záchranu životov. Iba na veterinárne úkony spojené s liečbou mačiek sme minuli za mesiac september 1500 Eur," doplnila Dugovičová.
3. Na nálezcom donesené zviera magistrát nebude prispievať
Zároveň magistrát žiada, aby poplatok zaplatil nálezca. Na každé odchytené zviera nahlásené cez MsP, magistrát podľa zmluvy prispieva. Na prípady, kedy občan nájde zatúlané či zranené zviera a na vlastné náklady ho privezie do útulku, magistrát prispievať nebude.
"Sme veľmi vdační občanom, ktorým osud zvierat v núdzi nie je ľahostajný. Často urobia všetko preto, aby zvieraťu zachránili život – privezú ho do útulku, informujú sa o jeho liečbe… Nepovažujeme za morálne žiadať od nich akýkoľvek poplatok za službu,“ vysvetľuje predsedníčka SZ.
4. Na zviera s čipom magistrát nebude prispievať
V praxi aj napriek čipu často nie je možné zistiť majiteľa zvieraťa. Najčastejšie dôvody: chýba registrácia čipu v centrálnom registri zvierat, v registri je uvedená nesprávna, neexistujúca adresa, neaktuálny telefónny kontakt, majiteľovi sa nedá dovolať, informuje zamestnancov útulku, že si po zviera príde neskôr alebo že o zviera nemá záujem a vzdáva sa ho.
Všetky tieto zvieratá ostávajú v dlhodobej starostlivosti útulku, čo znamená obrovské náklady.
Aká je skutočná pomoc?
Sloboda zvierat, o.z. vykonáva asanačnú službu pre hlavné mesto od r. 1995. V Bratislave prevádzkuje karanténu a útulok s kapacitou 300 zvierat, ktorú vybudovalo o.z. výlučne z darov bratislavskej a širšej verejnosti. „Nové podmienky zo strany súčasného vedenia magistrátu nás opäť presviedčajú, že magistrátu na skutočnej pomoci zvieratám v núdzi záleží čoraz menej," doplnila Dugovičová.
Teraz sa útulok pýta, dokedy budú občania a Sloboda zvierat doplácať na zlé hospodárenie mesta a dokedy sa budeme spoliehať na dobročinnosť obyvateľov hlavného mesta a tejto krajiny?…
Vďaka darom verejnosti sa podarilo vybudovať najväčšie karanténne a útulkové zariadenie na Slovensku a útulok môže naďalej fungovať. Na vyjadrenie magistrátu čakáme.