ROZHOVOR: “Bubnovanie vám musí spôsobovať predovšetkým radosť,“ tvrdia ľudia, ktorí milujú africké rytmy
Špecifický hlas bubnov rôznych veľkostí a tvarov, hlboké basové tóny, ostré rezonujúce djembe, to všetko v jednom vám môže priniesť netradičné zoskupenie ľudí, ktorých spojil jedinečný rytmus Afriky.
Skupina Jamadan vznikla už v roku 2004 a práve v tomto období oslavuje jubilejné 10. výročie. Kapela pozostáva z nadšencov afrického bubnovania a rytmov. Ich špecifická choreografia spolu s charakteristickými kostýmami dokážu v divákovi vyvolať pocit z príjemného hudobného zážitku. Rozhodne sa však členovia skupiny nesnažia iba o interpretáciu africkej hudby a tanca, ale do svojich vystúpení vznášajú aj situačný humor.
Prečítajte si rozhovor s popredným členom zoskupenia Jamadan Danielom Makovickým.
Mohli by ste nám na úvod predstaviť vašu skupinu?
Jamadan je africká bubnová show, respektíve zoskupenie bubeníkov, ktorí radi hrajú rytmy Západnej Afriky. Konkrétne piesne z oblastí Mali, Guinea a Senegal. Tento štýl hudby, známy tiež ako Manding, je dnes rozšírený takmer po celom svete.
Koľko máte členov?
Momentálne je nás šesť až sedem bubeníkov.
Ako ste sa dali dokopy?
Prví traja členovia sa spoznali na workshope bubnovania v Čechách. Zistili sme, že všetci traja žijeme v Bratislave, tak sme sa rozhodli založiť kapelu a hrať systematicky. Postupne sa pridali ďalší členovia a po prvých koncertoch sme pochopili, že máme energiu a potenciál hrať častejšie a hlavne kvalitne.
Kedy vás oslovila hudba afrických rytmov?
Mňa osobne niekedy v roku 2000. Africké bubnovanie som pôvodne poznal ako pouličné umenie alebo dorozumievací jazyk v rámci alternatívnej komunity a i ja som s kamarátmi v začiatkoch skúšal bubnovať na ulici v zahraničí. Až po prvom workshope autentického západoafrického štýlu hrania na bubon djembe som však pochopil, že ide o komplexný systém rytmov, fráz a interakcie medzi hudobníkom a tanečníkom. A to je ideálny model na repertoár kapely, bubnovú show alebo kvalitnú muziku vo všeobecnosti.
Čím ste sa inšpirovali?
Náš prvý učiteľ hry na djembe Broňa Pavlíček nám na svojich kurzoch ukázal základný systém a keď som prvýkrát videl vystúpenie jeho kapely Tubabu, moje vnímanie bubnovania sa veľmi zmenilo. Neskôr som videl naživo aj africké zoskupenia a dostal sa k nahrávkam legiend djembe hudby ako Mamady Keita alebo Famadou Konate. Inšpirujúce však boli najmä živé koncerty – zohratosť, dril, no zároveň veľa priestoru pre improvizáciu.
Majú ľudia na Slovensku o tento štýl hudby záujem?
Áno, záujem tu určite je. Mnohí bubnujú, spôsobuje im to radosť, hrajú na „bongo“(ako sa bubon djembe častokrát ľudovo nazýva) a dokážu sa pri tom uvoľniť ako pri športovom výkone. Či už teenageri alebo manažéri firiem, akonáhle začnú bubnovať, hovoria tým istým jazykom. Na Slovensku je však aj čoraz viac ľudí, ktorí túto hudbu, podobne ako my, berú vážnejšie, majú svoje kapely, vyrábajú bubny, organizujú podujatia. Sme teda taká malá djembe komunita a takmer všetci sa poznáme po mene.
Navštívili ste už niekedy Afriku?
Ja som bol napríklad v Maroku ako turista a aj som tam trochu hral, no v kolískach hudby, ktorú ako kapela hráme – Mali a Guinea sme zatiaľ neboli. Ale rozhodne je to plán – ísť tam a študovať.
Ak porovnáte hranie na vašich špecifických bubnoch, je to ľahšie alebo ťažšie ako na klasických bicích?
Ak chce človek dosiahnuť majstrovstvo, neexistuje podľa môjho názoru rozdiel v náročnosti konkrétneho nástroja – stále sa ide vyššie a vyššie pokiaľ sme nažive. Ale pravdou je, že africký bubon djembe sa za krátky čas môže v základoch naučiť ovládať aj človek bez predošlého hudobného vzdelania a na rozdiel od bicích mu k tomu stačia len dve končatiny. Je teda pomerne ľahké na djembe začať hrať. Keď už však chcete cibriť techniku a seriózne sa učiť rytmické frázy, swing a cítenie konkrétnych rytmov, je to výzva na celý život.
Na akých akciách prioritne vystupujete?
Radi vystupujeme kdekoľvek – máme radi samostatné koncerty, firemné eventy, bubnovanie pre firmy ako forma teambuildingu, hrávame v školách, tešíme sa samozrejme hraniam na festivaloch…
Sú vaše koncerty špecifické väčšou interaktivitou s publikom?
Závisí od to od konkrétneho publika, no väčšinou sa snažíme zapojiť divákov tlieskaním alebo „odpovedaním na naše rytmické otázky.“ Každý umelec však vie, že interakcia je nevyhnutná a v prípade živelného bubnovania a bubnovej show to ide samo.
Kam by ste to chceli s vašou skupinou dotiahnuť?
V týchto dňoch (piatok 21.11. v Batelieri, Bratislava) oslavujeme 10 rokov vzniku a mám pocit, že je nám spolu čoraz lepšie, a že aj naša hudba a koncerty idú stále dopredu. Bol by som rád, keby sme to robili kým budeme vládať, dostávali zaujímavé pozvánky na hranie, vypredávali koncerty a sledovali ako naša hudba baví ľudí.
Ako spomenul frontman Daniel Makovický skupina Jamadan oslavuje malé jubileum a to 10. výročie od svojho založenia. K tejto príležitosti sa v piatok 21.11 o 19:30 v Batelieri koná koncert pod názvom African drum party. Okrem spomínanej kapely Jamadan na podujatí vystúpia aj ďalší zaujímaví hudobníci a umelci.