Mestské divadlo P. O. Hviezdoslava v Bratislave oslavuje okrúhle jubileum 60 rokov

DPOH sa hneď od začiatku budovalo ako druhá scéna SND, ktoré malo priestorové problémy, keďže v budove starého Mestského divadla fungovali tri divadelné súbory (činohra, opera, balet).

Podnet pre zriadenie nového divadla vzišiel od Ministerstva školstva a národnej osvety. Po vzniku tzv. Slovenského štátu (1939) uvažovala Slovenská národná banka (SNB) o výstavbe svojho administratívneho a reprezentačného paláca.

Začiatkom roku 1941 ju ministerstvo požiadalo o rozšírenie stavebného programu aj o divadelné priestory. Verejná ideová súťaž na komplex budov bola vypísaná 1. augusta 1941. V stavebnom programe sa hovorilo o bankovej časti s obchodmi, reprezentačnými priestormi, kanceláriami a bytmi. Pre divadlo boli vyčlenené iba dve poschodia s kapacitou sály pre 300 – 400 divákov.

Filiálka SND

Divadlo malo byť iba filiálkou SND, preto sa neuvažovalo ani o skúšobniach a ďalších technických miestnostiach. Následne vo vypracovanom lokalitnom programe sa už uvažovalo o divadelných priestoroch vo všetkých šiestich nadzemných a dvoch podzemných podlažiach.

Súťažné podmienky si zakúpilo 29 záujemcov (architekti Martin Kusý, Milan Harminc, Juraj Tvarožek, spoločnosť Baťa a i.), do termínu uzávierky, 31. októbra 1941, však prišlo iba trinásť návrhov. Členmi poroty boli okrem zamestnancov SNB aj architekti (profesor Slovenskej techniky F. Kopřiva, Alexander Knapo za Spolok slovenských inžinierov), riaditeľ Viedenského Burgtheatru Fritz Judtmann (Rakúsko), staviteľ Jozef Hlavaj za Spoločenstvo staviteľov v Bratislave a i.

Prečítajte si tiež: Galéria v podzemí: Z bývalých CO krytov pod mestským divadlom vznikne nová galéria

Divadelnými poradcami boli šéf Činohry SND Ján Borodáč a režisér Ján Jamnický. Porota však skonštatovala, že „verejná súťaž nedosiahla primeranej úrovne“. Vypracovaním realizačného projektu bol poverený architekt Eugen Kramár (jeho súťažný projekt bol odmenený druhou najvyššou sumou 15.000 Korún slovenských).

Ten si k spolupráci prizval architekta Štefana Lukačoviča, ktorý na tému divadelnej budovy vypracoval diplomovú prácu (jeho návrh bol však zo súťaže pre nedostatky vylúčený).

Výstavba sa začala v roku 1942

S výstavbou DPOH sa začalo koncom roka 1942. Realizovala ju firma J. Petri z Bratislavy. Počas frontových udalostí v roku 1945 bola stavba čiastočne poškodená. Po vojne sa výstavba na tri roky zastavila, pretože Národná banka československá nemala záujem o novú budovu a chcela nedokončenú novostavbu predať.

V marci 1948 vláda odsúhlasila predaj Oblastnému riaditeľstvu znárodneného priemyslu na Slovensku, ktorý ju previedol Slovenským elektrárňam a Energetickým závodom, tí neskôr Textilným závodom n. p. Banková rada Národnej banky československej však uvažovala o možnosti budovu dostavať a neskôr ju predať slovenskej Tatra banke.

Vláda návrh odsúhlasila začiatkom roku 1949 so zmenou, že budovu dostavajú obe banky spoločne pre účely vznikajúcej Štátnej banky. Divadelná časť mala prejsť do vlastníctva Povereníctva školstva a osvety, ale až po dostavaní divadla.

Administratívna časť budovy bola dostavaná v priebehu troch rokov. Práce na divadle postupovali pomaly. Predstavitelia SND žiadali zmeny v projekte z dôvodu zastaralosti pôvodného projektu. Ešte v roku 1950 nemalo divadlo kompletnú strechu, do suterénu divadla aj banky zatekalo. Keďže zadávateľ nemohol nájsť na našom území výrobcu strešných a podstrešných konštrukcií javiska, projekt bol zadaný firmám do Viedne (firmy Wiener Brückenbau a Siemens).

Viacero zmien

Potom sa dlho čakalo na pridelenie dovozných kvôt a udelenie víz pre zahraničných projektantov a montérov, čo spôsobilo predĺženie prác až do roku 1955. Dňa 26. mája 1955 sa konala komisionálna prehliadka divadla, po ktorej bol vydaný súhlas k prevádzke. Činoherná scéna SND tu začala svoju činnosť pod názvom Divadlo P. O. Hviezdoslava 28. mája 1955 predstavením Hviezdoslavovej hry Herodes a Herodia. V októbri 1955 po kvalitatívnej kolaudácii prešlo divadlo do rúk Povereníctva kultúry.

Hľadisko DPOH malo kapacitu 467 sedadiel. Javisko bolo 28 metrov široké, 14 metrov hlboké a 22 metrov vysoké. Autorom pôvodnej výzdoby hľadiska, foyerov a opony bol výtvarník František Gajdoš. Mozaikové okná vo foyeri vytvoril slovenský maliar Janko Alexy. V priebehu svojej existencie prešlo divadlo niekoľkými menšími prestavbami.

V roku 1969 sa upravovala sála, v rokoch 1981–1983 sa riešili technicko-funkčné problémy. Po dokončení novostavby SND v roku 2007 sa činoherný súbor presťahoval do novej budovy a objekt DPOH od Ministerstva kultúry SR odkúpilo mesto.

Dnes je divadlo v správe Bratislavského kultúrneho a informačného strediska a jeho názov sa zmenil na Mestské divadlo P. O. Hviezdoslava.

Prečítajte si tiež: Prvé klasické jednosálové kino v Bratislave oslavuje päťdesiatku! V Nostalgii vás čakajú filmy zadarmo