Friedrich Weinwurm zmenil tvár Bratislavy. V SNG nahliadnete do jeho domov a dvorov

Komplex domov Nová doba, obytný súbor Unitas či kúpele Grössling. To všetko Bratislavčanom zanechal skvelý architekt, ktorý hľadal krásu predovšetkým v jednoduchosti.

Katarína Winklerová

Architekt Friedrich Weinwurm, ktorý veľkú časť svojho tvorivého života venoval práve Bratislave, svoju tvorbu charakterizoval ako „snahu vytvoriť dom s čím jednoduchším, jasnejším pôdorysom…, snahu vytvoriť fasádu z vnútra, ako výsledok pravých otvorených pohľadov a pocitov…“. O tom, že sa mu to skutočne podarilo, sa môžeme presvedčiť pri nahliadnutí do dnes, žiaľ, chátrajúcich kúpeľov Grössling, pri prechádzke okolo Novej doby, či domov Unitas na Šancovej.

Nová cesta architektúry

Aktuálna výstava v Slovenskej národnej galérii s názvom Architekt Friedrich Weinwurm: Nová cesta dokazuje, že známy a uznávaný architekt svojej doby výrazne zmenil tvár Bratislavy.

Weienwurm (1885 – 1942) je najdôležitejším reprezentantom modernej architektúry prvej polovice 20. storočia nielen v slovenskom, ale aj európskom kontexte. Medzi jeho projekty patria domy z programu sociálnej štátom podporovanej výstavby v Československu. „Bol prvým, kto fyzicky realizoval minimálny byt – sociálne bývanie. Paradoxne, táto jeho angažovanosť v ľavicových kruhoch sa nakoniec podpísala aj pod jeho dramatický osud,“ približujú tvorcovia výstavy architektov život.

Zmizol bez stopy

Friedrich Weinwurm sa narodil v Borskom Mikuláši v židovskej rodine. Strednú školu absolvoval na bratislavskom lýceu. Architektúru študoval v Berlíne a Drážďanoch. Viac ako 25 rokov života realizoval spolu s Ignácom Vécseiom (od roku 1924 v spoločnom ateliéri) len v Bratislave desiatky významných stavieb, čím prispel k formujúcemu sa „veľkomestskému“ imidžu novej slovenskej metropoly. Jeho dielo však ostalo nedokončené, pre svoj pôvod bol prenasledovaný režimom Slovenského štátu, väznený a počas úteku pravdepodobne pri prechode hraníc zmizol bez stopy.

Účelná jednoduchosť

Weinwurmova architektúra je jednoduchá až strohá. Jeho pracovná metóda by sa dala nazvať redukciou. Architektonický výraz zjednodušil na základné prvky, hladkú stenu a jednoduchý okenný otvor. Metódu redukcie uplatnil aj v oblasti farebnosti a pri výbere materiálu. Stal sa najdôležitejším reprezentantom modernej architektúry prvej polovice 20. storočia nielen v slovenskom, ale aj európskom kontexte.

Architektove naoceňovanejšie bratislavské projekty – obytné súbory Unitas a Nová doba – reprezentovali koncepciu minimálneho bytu. „Architekti sa v tej dobe usilovali nájsť také rozmery a dispozíciu bytu, ktorá by sa dala za lacné finančné prostriedky realizovať a bola by súčasne vyhovujúca pre pracujúcu triedu, ale pritom im poskytovala vysoký štandard bývania,“ vysvetlila kurátorka výstavy Henrieta Moravčíková.

Weinwurm sa podpísal aj pod revolučný spôsob stavania. „Dovtedy sa v meste realizovali bytové domy v blokoch. Toto sú prvé bytové domy, ktoré otvorili bloky, stiesnenú zástavbu mesta 19. storočia nahradili zelenými plochami, ktoré mali byť zaliate slnkom, hygienické, mali poskytnúť obyvateľom zdravý život,“ doplnila Moravčíková.

Výstavu na 2. poschodí Esterházyho paláca SNG si môžete pozrieť do 20. mája 2018. Vstup na výstavy SNG je voľný.

Zdroj: bratislava.dnes24.sk

Odporúčame