Finančná pomoc malým bratislavským častiam by mala prejsť na mesto

Znamenalo by to, že na pomoc najmenším bratislavským samosprávam by sa už neskladali štyri najväčšie mestské časti, ale suma 1,95 milióna eur by sa vyčleňovala v mestskom rozpočte.

Ilustračný obrázok k článku Finančná pomoc malým bratislavským častiam by mala prejsť na mesto
Zdroj: bratislava.dnes24.sk

Solidarita, teda finančná pomoc siedmim malým bratislavským častiam, by sa mala stať kompetenciou a úlohou hlavného mesta. Znamenalo by to, že na pomoc najmenším bratislavským samosprávam by sa už každoročne neskladali štyri najväčšie mestské časti, teda Petržalka, Staré Mesto, Nové Mesto a Ružinov, ale suma 1,95 milióna eur by sa vyčleňovala v mestskom rozpočte. Vyplýva to z návrhu zmeny štatútu hlavného mesta.

Peniaze z mestskej pokladnice

„Mojou úlohou je dbať na rovnováhu a stabilitu v systéme financovania mesta a mestských častí. Aby sa rozvíjalo tak mesto, ale rovnomerne aj mestské časti,“ uviedol v pondelok na brífingu primátor Ivo Nesrovnal. Jedným z kľúčových bodov je podľa neho uvedená solidarita, ktorej nastavenie však mnohí dlhodobo kritizujú a považujú za nespravodlivé.

Podľa nového návrhu by si tak veľké mestské časti mali sumu, ktorou sa podieľali na solidarite, ponechať vo svojich rozpočtoch a peniaze by išli z mestskej pokladnice. Podľa primátora na to mesto má, keďže je vraj v dobrej finančnej kondícii. „Malé mestské časti tak budú mať finančnú istotu. Nebudú sa musieť handrkovať každý rok o tieto peniaze, nebudú sa musieť vystavovať relatívne nepríjemnej diskusii, či im veľké mestské časti zaplatia alebo nezaplatia,“ podotkol Nesrovnal.

Koniec sporov

Spomínaný návrh víta aj Regionálne združenie bratislavských mestských častí, ktoré navrhovanú zmenu štatútu v pondelok jednohlasne odsúhlasilo. Predseda združenia a zároveň starosta Záhorskej Bystrice Jozef Krúpa verí, že tým solidarita prestane byť konečne problémom v mestskom zastupiteľstve. Aj keď zároveň pripúšťa, že ani toto opatrenie nevyrieši celkovo problém financovania jednotlivých mestských častí.

„Ale možnože je to prvý krok, ktorý hovorí o tom, aby prestali vzájomné spory medzi veľkými a malými mestskými časťami,“ skonštatoval Krúpa s tým, že do budúcna bude potrebné hovoriť o nastavení ďalších pravidiel pri financovaní mesta a mestských častí.

Nový systém od roku 2018

O konsenze v rámci riešenia problému hovorí aj starosta Starého Mesta Radoslav Števčík, ktorého mestská časť je jednou z tých, ktorá sa finančne na solidarite podieľa. Poukazuje pritom na fakt, že za ostatných desať rokov zaplatila mestská časť na solidarite celkovo štyri milióny eur, ktoré jej v rozpočte následne chýbali. Zároveň konštatuje, že síce v súčasnosti je celková suma štyroch mestských častí ročne 1,95 milióna eur, v minulosti to bolo 2,3 milióna eur.

„Akékoľvek iné riešenie, ktoré by chcelo prerozdeľovať financie medzi mesto a mestské časti a zachovávalo by v takej alebo onakej miere solidaritu veľkých mestských častí alebo tých, ktoré majú vyššie príjmy s tými, ktoré majú nižšie, považujem za nespravodlivé,“ skonštatoval Števčík.

Proces zmeny štatútu odhaduje primátor na dva alebo tri mesiace. Verí však, že sa to podarí čím skôr, aby mohlo mesto s novým systémom počítať už do nového roku. Návrh odsúhlasili starostovia mestských častí, ktorí ho budú predkladať na najbližšie zasadnutia miestnych zastupiteľstiev. Materiál bude musieť prejsť aj komisiami pri mestskom zastupiteľstve a na záver ho budú schvaľovať bratislavskí mestskí poslanci.

Zdroj: TASR

Odporúčame