Ako zastaviť kolaps dopravy v Bratislave? Riešením by mohlo byť bezplatné cestovanie električkou
Dopravné kolóny v Bratislave v poslednom období dosahujú nebývalých rozmerov, tvrdia členovia zo združenia Bratislava INAK. Riešením je dostať čo najviac ľudí z áut do MHD. Ako jedno z riešení navrhujú zriadiť bezplatné cestovanie električkou.
„Bratislava má v prepočte na tisíc obyvateľov viac áut ako Viedeň. Každý deň príde do Bratislavy okolo 120 tisíc mimobratislavských vozidiel, v ktorých v drvivej väčšine sedí len jeden cestujúci – šofér,“ uviedol Michal Feik, člen iniciatívy Bratislava INAK.
„Medzi najviac vyťaženými komunikáciami nájdeme príjazdové cesty ako D1 od Zlatých Pieskov po Prístavný most, Vrakunská cesta, ulica Svornosti z Dunajskej Lužnej, Slovnaftská, Račianska či Rožňavská, ale aj vnútromestské komunikácie ako Pražská, Šancová a Staromestská. Ulíc, na ktorých neevidujeme zápchy je naproti tomu úplné minimum,“ vyjadril sa Michal Feik.
Problémom je aj absolútna preferencia individuálnej dopravy. Nexistenciou BUS pruhov sa verejná doprava výrazne spomaľuje.
„Napriek uskutočneným meraniam a nášmu trojročnému snaženiu Dopravný inšpektorát nepovolil zriadenie bus pruhu na Štefánikovej ulici,“ vyjadril sa Michal Feik.
Vyhradené pruhy pre autobusy a taxíky na kľúčových vnútromestských radiálach patria medzi jedno zo systémových riešení, ktoré chce Bratislava INAK predstaviť na novembrovom mestskom zastupiteľstve.
Bezplatné cestovanie električkou?
Podiel cestujúcich vo verejnej doprave od roku 1990 klesol z 80 percent na 50 percent. Chýbajú komfortné prestupné terminály, problémom je čistota a najmä chýbajú záchytné parkoviská.
„Jedným z riešení by mohla byť aj električka zadarmo pre obyvateľov s trvalým pobytom,“ navrhuje mestská poslankyňa Katarína Augustinič. Pre mimobratislavských vodičov je potrebné zriadiť záchytné parkoviská a parkovací lístok od auta by platil aj na cestovanie vo verejnej doprave.
„Bezplatným cestovaním v električke chceme vytvoriť podmienky, aby aspoň časť obyvateľov presadla do MHD,“ uviedla Soňa Svoreňová, mestská poslankyňa.
„Najatraktívnejšou a najrýchlejšou formou hromadnej dopravy je práve električková doprava. Tým, že ide o koľajovú dopravu je prakticky minimálna možnosť meškania a ovplyvnenia dopravnou zápchou,“ zdôvodnila Soňa Svoreňová.
Zároveň je, podľa nej, v blízkosti konečných električiek možnosť vybudovania záchytných parkovísk.
Obnos zo súčasných tržieb z predaja cestovných lístkov je približne 10,5 milióna eur. Vzniknutý chýbajúci obnos poslanci navrhujú vykryť ziskom zo zavedenia celomestskej parkovacej politiky.
Proces zavedenia bezplatnej električky poslankyňa Augustinič nevidí nereálne. „Potrebujete jednu smernicu a rozhodnutie mestského zastupiteľstva,“ vyjadrila sa na tlačovej konferencii.
K zavedeniu bezplatnej električkovej dopravy sa, podľa slov Kataríny Augustinič, pozitívne postavil aj primátor Ivo Nesrovnal. Cieľom je otvoriť rozpravu o bezplatnej doprave.
Vyhradenie pruhu pre autá s posádkou viacerých osôb
„Auto u nás patrí k sociálnemu statusu, pritom je to v mnohých prípadoch neefektívny spôsob dopravy. Treba podporiť viacčlenné posádky áut, už 10 percentné zníženie počtu áut doprave pomôže,“ uviedla Soňa Svoreňová z klubu Bratislava INAK.
Medzi navrhované riešenia patrí aj takzvaný car pooling, čo je využívanie pruhu pre autobusy a taxíky aj autami s viacčlennou posádkou.
Keďže najčastejšie presuny sú do vzdialenosti piatich kilometrov, riešením je aj cyklodoprava. Členovia klubu budú presadzovať vybudovanie cykloradiál z každej mestskej časti v smere do centra mesta. Pešiu dopravu plánujú podporiť presadením celoplošného zákazu parkovania na chodníkoch a to na národnej úrovni.
Na tému dopravy v Bratislave plánuje klub Bratislava INAK začať aj odbornú a verejnú diskusiu.
Prečítajte si aj:
Takto v súčasnosti vyzerá naša rozbitá Bratislava a ďalšie opravy sú na pláne + FOTO