Chcú im pomôcť, no v skutočnosti im ubližujú. Chorobné hromadenie zvierat je vážnym problémom aj v Bratislave

Ide o tzv. Animal Hoarding – chorobné hromadenie zvierat v dome či v byte v mene ich „záchrany“. Sloboda zvierat ale pred takouto záchranou ľudí varuje. „Podľa odborníkov ide o obsesívnu poruchu. Postihnutý človek bez racionálneho zváženia a schopnosti posúdenia svojich možností „zachraňuje“ zvieratá vo veľkých množstvách, niekedy vyslovene zbiera zvieratá ulíc,“ vysvetlila pre Bratislava24.sk Silvia Čaňová zo Slobody zvierat.

Ako dodala, pri enormnom počte začnú zvieratá skoro trpieť nedostatkom miesta, potravy, zlou hygienou, zanedbanou veterinárnou starostlivosťou. „Výsledkom je často podvýživa, rôzne kožné a infekčné ochorenia napr. očí, ušný svrab,“ dodala Čaňová.

„Záchrancovia“ trpiaci touto poruchou potrebujú odbornú pomoc. Podľa Slobody zvierat, títo ľudia odmietajú kastrácie aj adopcie a zvierat sa nechcú vzdať aj napriek tomu, že ich nezvládajú. „Pomoc sa tak stáva kontraproduktívnou, zvieratám je často horšie ako predtým, a ak sa množia medzi sebou, tak zvierat v núdzi je viac ako pred záchranou,“ vysvetlila Čaňová.

Tento mesiac Sloboda zvierat už dvakrát zasahovala v takýchto prípadoch. Z bytov v bratislavskom Novom meste odobrali 6 mačiek z 21 a v Petržalke odobrali 13 mačiek z jedného bytu. „Obe sťažnosti, ktoré sme tento mesiac v Bratislave Petržalke a Novom meste riešili, nám prišli od susedov, ktorí sa sťažovali na zápach v dome,“ vysvetlila Silvia Čaňová, ktorá sa v Slobode zvierat stará o kampane.

Nemusí ísť pri tom len o zvieratá z ulice, môžu to byť aj také, ktoré podľa „záchrancu“ potrebujú jeho pomoc, starostlivosť, do­mov.

„V takýchto prípadoch odporučíme kontaktovať RVPS, pretože v ich právomoci je skontrolovať chovné miesto a posúdiť zdravie a pohodu zvieraťa, chovné podmienky a tiež nariadiť opatrenia, ak sa zistí problém. RVPS Bratislava zistila, že chovná plocha nezodpovedala počtu zvierat, mačiek bolo priveľa, takže nariadila znížiť ich stav a u tých, čo ostali, nariadila kastráciu. O súčinnosť poprosila Slobodu zvierat, pretože bohužiaľ sú to práve občianske združenia s útulkami, ktoré sa ujímajú odobratých zvierat, štátna karanténa v podstate nefunguje,“ dodala Čaňová.

Chorobné zhromažďovanie vecí

Ľudia zhromažďujú veci z rôznych dôvodov. Môže ísť o presvedčenie, že sa daná vec ešte zíde alebo bude mať svoju hodnotu v budúcnosti. Zhromažďovatelia tiež cítia, že vec má sentimentálnu hodnotu, je jedinečná a nenahraditeľná.

Ide o pretrvávajúcu ťažkosť zbavovať sa alebo lúčiť sa s rôznymi vecami, bez ohľadu na ich aktuálnu hodnotu. Správanie má zvyčajne škodlivý efekt – či už emocionálny, fyzický, sociálny, finančný a dokonca zákonný – pre zhromažďovateľa ako aj pre členov jeho rodiny.

Viac o chorobnom hromadení vecí sa dozviete tu: Chorobné zhromažďovani­e vecí

Množstvo zhromaždených vecí zároveň chorého izoluje od iných ľudí. Pri hromadení zvierat veľakrát ide o nahradenie priateľov alebo rodiny. Človek je osamelý, v zvieratách hľadá pochopenie a útechu, no neuvedomuje si, že im takto v skutočnosti ubližuje.

„Je dobré ak problém okolie, rodina, susedia postrehnú už v zárodku a ohlásia to RVPS alebo útulku. Vždy sa ľahšie pomáha pri menšom počte zvierat. Postihnutí ľudia potrebujú odbornú pomoc, psychologickú, psychiatrickú, tam by malo tiež zasiahnuť okolie a asistovať človeku, aby sa dostal k pomoci,“ vysvetlila Silvia Čaňová zo Slobody zvierat.

Ako pomôcť zvieratám z ulice

Ak chceme zabrániť premnožovaniu pouličných mačiek (tzv. ferálnych), je potrebné ich kastrovať. Môže tak urobiť človek individuálne – pri prikrmovaní si mačka zvykne a dá sa odchytiť, alebo v spolupráci s mestom Bratislava.

Najlepšie, čo môžete pre túlavé mačky spraviť, je odchytiť ich, nechať vykastrovať a zaočkovať a vrátiť na pôvodné miesto – do ich rajónu, pretože to je ich domov.

„V hlavnom meste si odchyt môžu objednať ľudia aj cez Magistrát h.m. a na základe žiadostí odchyt a kastráciu vykoná Sloboda zvierat. V iných mestách to žiaľ zatiaľ nefunguje, preto by mali ľudia vyvíjať na samosprávy väčší tlak, aby kastračné projekty zahrnuli do svojich nariadení,“ vysvetlila Čaňová.

Podľa Slobody zvierat má obec možnosť takéto nariadenie prijať. V spolupráci s útulkom alebo miestnym veterinárom, sa potom dá takáto služba občanom zvládať. „Bratislava je toho pekným príkladom – Sloboda zvierat túto službu realizuje už niekoľko rokov, vykastrujeme stovky mačiek a kocúrov ročne. V konečnom dôsledku sú to tisíce zachránených životov nechcených mačiatok,“ uzavrela Čaňová.

Prečítajte si tiež: Kuriózny prípad: Polícia strážila usmrteného psa pri Poluse, po príchode Slobody zvierat sa zistilo, že je plyšový

Jedna mačka môže mať mladé 2–3 razy ročne. Znamená to 20 mláďat, ktoré v polroku dosiahnu pohlavnú dospelosť a ďalej sa množia. Kastrácie sú jediným humánnym riešením, aby sa predchádzalo krutému zabíjaniu mláďat. Ľudia mačatá topia, trávia a inak kruto likvidujú, je to však nie len nehumánne ale i zákonom zakázané. Nechcené zviera môže usmrtiť jedine veterinár a to eutanáziou. Preto treba kastrovať aj domáce mačičky, pokiaľ chodievajú von.

„U nás ľudia vyháňajú mačky z okolia obydlí, ale zabúdajú, že nás zbavujú hlodavcov ekologickejšie ako chémia. Sú súčasťou prírody aj potravového reťazca,“ dodala na záver Silvia Čaňová.