Z Petržalky sa stalo Engerau, po moste tiahla kolóna šokovaných ľudí
Dôsledkom Mníchovskej dohody, ktorú uzavreli Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko a Taliansko 29. septembra 1938, teda pred 80 rokmi, muselo vtedajšie Československo odstúpiť 20 percent svojho územia Nemecku a ďalšie časti krajiny Maďarsku a Poľsku.
Na základe Mníchovskej dohody prišlo Československo aj o územie dnešnej Petržalky. Nemci ju premenovali na Engerau. Hoci v nej v roku 1938 nežila nemecká väčšina, Hitler mal o ňu záujem z vojenských strategických dôvodov, vysvetľuje pre TASR Libor Duchoslav z Múzea petržalského opevnenia. Okupované bolo aj územie Devína.
Petržalka bola silne opevnená oblasť. Ako dodáva Duchoslav, Hitler jej obsadením získal prístup k Bratislave. „Petržalská línia bunkrov bola prvou stavebne aj technologicky dobudovanou časťou československého opevnenia. Chránila predmostie na pravom brehu Dunaja. Vstup do Bratislavy by bol pre nacistov kedykoľvek otvorený, ak by sa tak rozhodli," približuje Duchoslav.
Hitler v Petržalke
Hranice tak už nebolo možné obrániť, a to bol podľa Duchoslava skutočný záujem Hitlera. „Sám Hitler navštívil Petržalku 25. októbra 1938. Dôkladne si prezrel napríklad bunker B-S 4, ktorý je dnes rekonštruovaný do pôvodnej podoby," vysvetľuje ďalej odborník z Múzea petržalského opevnenia, ktoré bunkre spravuje.
V priebehu jedného týždňa po podpise Mníchovskej dohody muselo Československo odstúpiť územia, ktoré boli rozdelené do štyroch pásem. Petržalka a Devín patrili do ďalšieho, piateho pásma, Nemci ich obsadili 10. októbra 1938.
„Pôvodne, na základe dohody z Mníchova, sa v tomto pásme mal konať plebiscit, keďže nešlo o oblasti s nemeckou väčšinou. Nikdy sa však nijaké hlasovanie neuskutočnilo. Práve Petržalka a Devín boli takýmto spôsobom ‚premiestnené‘ do Nemecka," objasňuje Duchoslav.
Vysťahovaní
Obyvatelia sa zo zabratých území mali vysťahovať do šiestich mesiacov. Väčšina však ihneď opustila okupované územia. „Po moste medzi Petržalkou a staromestskou Bratislavou tiahla kolóna šokovaných ľudí. Utečenci z pohraničia prišli takmer o všetko. Vláda im poskytovala pomoc a vytvárala pracovné príležitosti v štátnych inštitúciách. Tí, ktorí zostali, sa stali občanmi druhej kategórie a boli vystavení represiám nemeckých úradov aj civilných fanatikov," vysvetľuje Duchoslav osud Bratislavčanov.
V Petržalke bol počas vojny aj menší koncentračný tábor. „Stál tu medzi decembrom 1944 a marcom 1945. Špecifický bol tým, že bol rozložený na viacerých miestach – v stodolách, maštaliach, či pivniciach. Pravdepodobne tu bolo viac ako 1700 väzňov, z ktorých približne 500 vojnu neprežilo. Časť je pochovaná na Petržalskom cintoríne," približuje historik zo Slovenskej akadémie vied Jakub Drábik.
Tesne pred mníchovskými rokovaniami bola vyhlásená mobilizácia. Mnohé obchody boli vyprázdnené, preto mohli podľa Duchoslava mnohí ľudia vnímať Mníchov ako koniec ťažkých pomobilizačných dní.
„Bol to však iba začiatok oveľa ťažšieho a dlhšieho obdobia. Hitler dielo dokonal v marci 1939 rozbitím ČSR," uzatvára Duchoslav.
Ilustračné foto, archív TASR
