Vykupovanie pozemkov vraj stavbu obchvatu neohrozí. Štát musí vyplatiť ešte ďalších dvesto miliónov

Tieto finančné prostriedky sú podľa jeho slov finančne kryté, rezort financií počíta s ich vyplatením. „Pri majetkovoprávnom vysporiadaní ide všetko v poriadku,“ konštatoval štátny tajomník ministerstva dopravy Viktor Stromček. V zásade podľa jeho slov nič nebráni tomu, aby sa projekt realizoval v plánovaných termínoch.

Na odbornom seminári sa zúčastnili aj predstavitelia konzorcia, ktoré v súťaži na výstavbu obchvatu zvíťazilo. Združenie firiem vedie spoločnosť Cintra. Konzorcium odhaduje, že počas výstavby obchvatu vytvorí viac ako tisíc pracovných miest. Cesta by sa mala stavať štyri roky a štyri mesiace. Následne počas prevádzky bude združenie firiem potrebovať približne 50 zamestnancov.

Konzorcium aj podľa svojich predchádzajúcich skúseností z podobných projektov odhaduje, že bude využívať 90 percent pracovnej sily v rámci krajiny. Nechystá sa teda priniesť množstvo pracovníkov z iných krajín, prinesie svoje znalosti a manažment.

Lepšie niečo ako nič

K obchvatu Bratislavy zaujalo stanovisko aj ministerstvo financií, podľa ktorého by pri rovnakom začiatku výstavby obchvatu Bratislavy štátom aj súkromníkom prostredníctvom projektu verejno-súkromného partnerstva (PPP) bola výhodnejšia prvá alternatíva.

Prečítajte si aj: Ministerstvo financií považuje výstavbu obchvatu cez PPP projekt za výhodnejší variant

V scenári, ktorý predpokladá možnosť výstavby štátom až v roku 2018, však už vychádza výstavba a prevádzka projektu prostredníctvom PPP o 113 miliónov eur výhodnejšie. Oba varianty sú zároveň podľa rezortu financií výhodnejšie ako scenár, pri ktorom sa neurobí nič.

Ministerstvo financií by však rado videlo pri analýze obchvatu Bratislavy aj možnosti, ako hlavnému mestu pomôcť inak. „Boli by sme radi videli aj iné alternatívy,“ konštatoval na seminári Martin Filko z Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií. Napríklad analýzu odvážnejších alternatív ako posilnenie koľajnicových radiál v meste či spoplatnenie vstupu do mesta.

Aktuálny PPP projekt pritom zahŕňa iba južnú časť bratislavského obchvatu. Ministerstvo dopravy však podľa Stromčeka považuje za nutné dokončiť aj jeho severnú časť, ktorej súčasťou má byť i tunel popod Karpaty. Táto časť obchvatu je podľa rezortu ďalším z kandidátov na PPP projekt.

„Treba sa zaoberať touto stavbou, je to jeden z kandidátov na pokračovanie PPP projektov,“ uviedol Stromček.

Rozdielne názory

K pripravovanému PPP projektu na obchvat Bratislavy však majú výhrady niektoré opozičné strany, napríklad KDH či SaS. Žiadajú, aby o projekte rozhodla až budúca vláda, ktorá vzíde z marcových volieb.

„Naša hlavná výhrada smeruje k tomu, že vládne autority vierohodným spôsobom doteraz nepreukázali, či hlavné mesto obchvat v navrhovanej podobe potrebuje,“ uviedli liberáli v dnešnom stanovisku.

Strana tvrdí, že pozorne počúva názory nezávislých odborníkov, podľa ktorých je Bratislava pre drvivú väčšinu prichádzajúcich vozidiel koncovou destináciou, takže obchvat využije v skutočnosti len malá časť z nich.

„Preto zápchy, ktorým hlavné mesto čelí zvlášť v dopravnej špičke, zostanú, prípadne sa presunú do iných lokalít mesta,“ dodal predseda SaS Richard Sulík.

Rovnako aj finančná analýza ministerstva financií podľa jeho slov ukazuje, že výhodnosť PPP projektu z hľadiska vynaložených nákladov štátu nie je taká významná, aby musela projekt v takejto podobe z časových dôvodov schváliť súčasná vláda.

Foto:Ilustračné