Viete, že Bratislava má svoj nultý poludník?
Možno ste si počas prechádzok po nábreží Dunaja medzi Mostom SNP a River Parkom všimli na ceste kamenný pás. Vyznačuje miesto, kadiaľ vedie Bratislavský nultý poludník.
Nultý poludník vytýčil v Uhorsku uznávaný slovenský kartograf Samuel Mikovíni. Potreboval východiskový bod na svojich mapách a takto si pomohol. Jeho pomyselná čiara prechádza severovýchodnou vežou Bratislavského hradu.
Poludník je vlastne polkruh, ktorý spája body s rovnakou zemepisnou dĺžkou.
V súčasnosti jednotne používaný nultý poludník prechádza hvezdárňou Greenwich neďaleko Londýna. V minulosti však tento poludník ako univerzálny nepoužívali, preto mali ten svoj skoro všetky európske krajiny. Nájdete ho v Amsterdame, Washingtone, Paríži, Londýne či v Ríme.
Legendárny Samuel Mikovíni uhorský poludník zakreslil do máp v roku 1733.
Kartografova cesta
Mikovíni sa narodil v Cinobani – Turíčkach v roku 1686, zomrel na ceste z Trenčína do Banskej Bystrice 23. marca 1750.
Bol vynikajúcim matematikom, astronómom aj geografom. V Bratislave pracoval ako župný inžinier. Jeho dielom sú aj mapy k písomnostiam Mateja Bela o historických a zemepisných vedomostiach v Uhorsku.
Na dom, kde býval, by ste natrafili medz Laurinskou a Gorkého ulicou. V časoch, keď v našom meste pôsobil, sa v jeho malom observatóriu stretávali najmúdrejšie hlavy vtedajších prešporských zemepiscov.
Čítajte aj: Veľké diela spisovateľov vznikli neraz pri malom stolíku kaviarne
