Vedkyne z Univerzity Komenského “spoznávajú nepriateľa“, ktorý zabíja ľudí

Postrach menom tuberkulóza zabije vyše milióna ľudí ročne. Spôsobia výsledky výskumu slovenských vedkýň prevrat v medicíne?

8. apríl 2016 Správy Správy

Hoci u nás je tuberkulóza pod kontrolou, minulý rok bolo evidovaných 6,7 nových prípadov na 100-tisíc obyvateľov. Slovensko patrí ku krajinám s nízkym výskytom tohto ochorenia, z globálneho hľadiska však ide o jedno z najvážnejších infekčných ochorení, ktorému podľahne každý deň až 4-tisíc ľudí.

Na bacila, ktorý spôsobuje tuberkulózu, sa zameral vedecký tím z Univerzity Komenského (UK) v Bratislave spolu so španielskymi a americkými kolegami.

Spoznávanie nepriateľa

Na výskume pracovali vedkyne Zuzana Svetlíková-Palčeková, Jana Korduláková a Katarína Mikušová z Katedry biochémie Prírodovedeckej fakulty UK.

"Snažíme sa pochopiť ako tento bacil funguje, ktoré procesy sú preňho životne dôležité a ako vlastne prebiehajú, a to až na úrovni molekúl. Je to také “spoznávanie nepriateľa,” prezradila Katarína Mikušová.

V čom spočívalo toto spoznávanie v laboratóriu? Vedeckému tímu sa podarilo vyriešiť trojrozmernú štruktúru enzýmu PatA, ktorý je nevyhnutný pre výstavbu dôležitých zložiek bunkového obalu Mycobacterium tuberculosis, patogéna spôsobujúceho tuberkulózu.

Medicínsky pokrok

Každý podobný výskum potrebuje, samozrejme, roky skúmania.

„Bola to práve docentka Korduláková, ktorá ešte v roku 2003 počas svojho doktorandského štúdia odhalila funkciu tohto proteínu. Niekoľko rokov trvalo, kým sa nám podarilo vypracovať metodiku na získanie tohto proteínu v dostatočnej kvalite a kvantite pre účely kryštalizácie,“ dopĺňa Mikušová.

O výsledkoch spolupráce informoval aj časopis Nature Communications. Článok približuje ako vyzerá bielkovina zapojená do budovania dôležitej zložky bunkového obalu, ktorý túto baktériu chráni pred útokmi imunitného systému hostiteľa, ale aj bežných antibiotík.

Prvé klinické skúšky

V roku 2014 ochorelo na tuberkulózu 9,6 milióna ľudí a 1,5 milióna ľudí na ňu zomrelo.

Docentka Mikušová podotýka, že takýto typ výskumu sa nazýva základný, pretože je pri ňom ťažko predpovedať okamžitý praktický prínos. To, že táto práca však má zmysel, dokumentujú aj predchádzajúce výsledky z bratislavského laboratória.

V roku 2009 Mikušová s jej tímom prispeli k odhaleniu mechanizmu pôsobenia nového antituberkulotika, ktoré bolo nedávno schválené na uskutočnenie prvých klinických skúšok a tak je nádej, že jedného dňa bude zachraňovať životy ľudí.

Prečítajte si aj: Nové Biomedicínske centrum SAV je najväčším vedeckým pracoviskom na Slovensku. Prínosom by mal byť aj kratší čas výskumu

Autor: Eliška Šándorová