Rôzne Správy

Na Slovensku v dôsledku chybnej kanalizácie ročne ochorie vyše tisíc ľudí

Kanalizáciu ľudia vymysleli preto, aby sa ochránili pred infekčnými chorobami. Dnes je prístup k bezpečnej kanalizácii nielen ľudským právom, ale aj povinnosťou správať sa ekologicky.

Ilustračný obrázok k článku Na Slovensku v dôsledku chybnej kanalizácie ročne ochorie vyše tisíc ľudí
Zdroj: TASR

Bezpečný spôsob odvádzania komunálnych odpadových vôd nie je však na Slovensku zďaleka samozrejmosťou. Obyvatelia obcí si problém často riešia po svojom.

Dôležitá kanalizácia

Neexistencia kanalizácie trápi najmä malé obce a osady na Slovensku. Výskumný tím, ktorý sa v publikácii Vybavenosť kanalizáciou v rómskych osadách zameral na dôsledky, uvádza, že až 4693 prípadov ochorení, dokumentovaných v rokoch 2014 – 2018 na Slovensku, možno spájať s nedostatočným prístupom ku kanalizácii, čistej vode alebo s nedostatočnou úrovňou likvidácie komunálnych odpadových vôd. Väčšinou išlo o obce bez prístupu ku kanalizácii.

Na verejnú kanalizáciu je podľa údajov SAŽP pripojených približne 69 % obyvateľov. Najvyššia miera pripojenia je v Bratislavskom kraji, 91 %, no ide o mestá a väčšie obce. Zvyšné obce riešia odvádzanie fekálií a chémie z toaliet, umývadiel či práčok, väčšinou žumpami.

Pravidlá pre žumpy

Žumpy musia spĺňať prísne hygienické a ekologické predpisy, napríklad musí mať vodotesné dno, nesmie odvádzať dažďovú vodu. Jej majiteľ musí zabezpečiť pravidelné vyberanie jej obsahu. Aká je realita na mnohých dedinách, popisuje inžinierka Katarína, štyridsiatnička ktorá sa zo starého dedinského domu presťahovala do novostavby v inej obci na západnom Slovensku. Obec v jej pôvodnom bydlisku má vybudovaný jarok na odvádzanie dažďovej vody.

„Vždy, keď susedia nad nami prali, jarok sa až po okraj zaplnil mydlovou penou. Netreba hádať, kam mali vyvedený odtok z práčky,“ hovorí. Keďže jej dom v novej zástavbe nemá kanalizáciu, rozhodla sa investovať 1200 eur do vlastnej čističky odpadových vôd.

Do vsakovej jamy na pozemku tak odchádza čistá voda. Oproti tomu jeden odvoz odpadu zo žumpy vyjde majiteľa v priemere 60 eur, čo je pomerne vysoká suma. Aj preto sa počas svojej inžinierskej praxe Katarína stretla s rôznymi „riešeniami“ majiteľov žumpy – vysatie kalov vlastnými prostriedkami a ich vypúšťanie napríklad do potoka, do zeme, na pole alebo susedovi za plot, či trativody vedúce odpad do stratena. „Raz darmo – ľudia, ktorí šesťdesiat rokov používajú žumpu, si ťažko odvyknú,“ hovorí.

Článok pokračuje pod fotografiou.

Zdroj: TASR/Milan Kapusta

Zberňa nebezpečných látok

Niektoré obce kontrolujú oficiálne vyberanie žúmp pomocou faktúry, ktorú firma vystaví majiteľovi pozemku. Kam však ide odpad z nelegálne vyberaných žúmp či trativodov? Ak nie rovno do potoka alebo rybníka, tak najprv do pôdy, odkiaľ vsakuje do podzemných vôd. Odtiaľ sa vráti do užívania napríklad vodou zo studne.

O tom, čo všetko odchádza potrubím našich toaliet, umývadiel či práčok, svedčia rozbory vôd z kanalizácie, kde boli zistené aj drogy, a dokonca aj prítomnosť koronavírusu. A nie sú to len saponáty, fekálie, ťažké kovy a ďalšie rizikové látky, čo odchádzajú vodou do zeme. Toaletná misa neraz slúži ako „zberňa“ nebezpečných chemických látok po maľovaní či prerábaní domu. Okrem toho, že je to neekologické, v ohrození je zdravie ľudí.

Problém malých obcí

Niet pochýb, že kanalizáciu chce pre svojich obyvateľov každá obec. Prekážkou je nedosiahnuteľná suma peňazí, potrebných na výstavbu. Malé obce majú nižšiu šancu uspieť v získaní eurofondov, či prostriedkov z aktuálneho Environmentálneho fondu, ktorý je len pre obce nad 2000 obyvateľov.

Do menších obcí je tiež problémom prilákať developera, ktorý by v rámci výstavby participoval na vybudovaní obecnej kanalizácie. Systémová výstavba verejnej kanalizácie by zvýšila nielen kvalitu života na vidieku, ale prispela by aj k zvýšeniu jeho atraktivity a tým pádom by zabránila odlevu mladých ľudí do miest s lepšou vybavenosťou.

Malé obce bez kanalizácie v Bratislavskom kraji – kraji s najvyšším percentom odkanalizovania, to riešia každá po svojom. Svedčia o tom aj oznamy na oficiálnych stránkach obcí. Kráľová pri Senci obyvateľom zvestuje: „Dovoľujem si Vám oznámiť radostnú správu, že združeniu obcí – Kráľová pri Senci, Hrubá Borša, Kostolná pri Dunaji, bolo schválené rozhodnutie o pridelení nenávratného finančného príspevku na projekt … splašková kanalizácia a čistiareň odpadových vôd.“ Na rozdiel napríklad od obecnej stránky Vištuka, kde sa píše: „Obci chýba kanalizácia, čo je v dnešnej dobe závažným nedostatkom.“

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM