„Úspech je, keď mladý človek inklinujúci k drogám upriami pozornosť na hudbu a na zlé zabudne,“ riaditeľ Konzervatória Peter Čerman

Spomínate si na úplne prvého absolventa, ktorý sa presadil nielen doma, ale aj v zahraničí?

Prvého absolventa Konzervatória, ktorý sa presadil aj v zahraničí som priamo nezažil, ale viem, že to bol absolvent hry na klavíri z roku 1929 a kompozície z roku 1931, Eugen Suchoň.

Vy ste vo funkcii riaditeľa už 25 rokov. Ak by ste to mali posúdiť- čo sa za ten čas na škole zmenilo?

Riaditeľom som už 25 rokov? Je to naozaj tak. Za ten čas prešla celá SR a naša škola s ňou doslova búrlivým vývojom. Zásadne sa zmenilo postavenie umelcov v spoločnosti, ich status sa znížil, zmenila sa školská legislatíva a financovanie. Tieto i ďalšie menšie zmeny mali a stále majú vplyv na chod školy. Záujem o štúdium je menší. Napriek tomu však kredit Konzervatória zostáva vysoký. Darí sa nám pripraviť rok čo rok špičkových absolventov, ktorí sa bez väčších problémov uplatňujú na celom svete, získavajú ceny nie len u nás, ale aj v celej Európe.

Ktorý odbor na škole je v súčasnosti najpopulárnejší?

Najväčší záujem je v súčasnosti o štúdium v hudobno-dramatickom odbore. Vplyv reality show a seriálov?

S ktorým odborom škola dosahuje v súčasnosti najlepšie výsledky?

Všetky študijné odbory na škole pracujú pomerne vyrovnane. Nepatrne v popredí sú speváci, sláčikári (hlavne huslisti), klaviristi a dychári drevári.

Existovali v minulosti, možno ak máte zmienku aj z obdobia založenia a tesne po ňom, nejaké odbory, ktoré sa vyučovali, ale dnes sa už nevyučujú?

Nie. Všetky odbory, ktoré sa v minulosti vyučovali, sa v študijnom programe Konzervatória nachádzajú i dnes. Naopak, niektoré nové pribudli. Hra na zobcovej flaute, saxofóne, kompozícií pomocou informačných technológií, atď.

Ako je to so speváckym oddelením? – údajne sa z roka na rok „hrnie“ za spevákov študovať čoraz viac záujemcov…

Spevácky odbor patrí medzi najstabilnejšie. O štúdium spevu je dostatočný záujem, aby pokryl potreby divadiel, zborov a základných umeleckých škôl.

VŠMU ako ďalšia hudobná inštitúcia v Bratislave vznikla o mnoho rokov neskôr po Konzervatóriu- v roku 1949. Nevyžadovali ešte pred založením VŠMU povedzme v zahraničí od absolventov Konzervatória vysokoškolský titul? Resp. je titul DiS. art. po skončení školy pre pôsobenie v hudobných telesách, prípadne pre sólovú dráhu dostačujúci?

Okrem pedagogickej práce na Konzervatóriu sa nikde doma ani v zahraničí vysokoškolský diplom nevyžadoval ani nevyžaduje. Angažovanie umelcov sa deje konkurzom, čiže dôležité je, čo absolvent tej či onej školy dokáže. Z toho vyplýva, že čestný držiteľ titulu DiS. art. je samozrejme (pokiaľ je dobrý) uplatniteľný na pracovnom trhu kdekoľvek.

Škola kedysi vydávala aj svoj školský časopis. O aký časopis išlo?

Áno. Škola vydávala časopis „Akord“ v 90. rokoch. Jeho cieľovou skupinou však nebolo iba Konzervatórium, ale mal dosah i na ZUŠ v Bratislave. Bol to dobrý projekt. Okrem reflexie diania na umeleckých školách pôsobil aj výchovne a metodicky. V súčasnosti, v dobe ústupu printových médií, by stálo za pozornosť skôr zriadenie internetového časopisu.

V Bratislave funguje viacero vzdelávacích hudobných inštitúcií. Má Konzervatórium stále dostatok študentov?

V Bratislave pôsobia v súčasnosti tri vyššie odborné školy – konzervatóriá a VŠMU, ktorá nie je naším konkurentom. Aj napriek tomu, že sú v Bratislave tri konzervatóriá, nedostatok študentov nemáme.

Je na škole v súčasnosti odbor, o ktorý nie je až taký záujem a potreboval by viac žiakov?

O štúdium všetkých odborov nie je rovnaký záujem. Ako som už spomenul, najväčší je o hudobno-dramatický odbor. Väčší počet študentov by sme privítali v štúdiu hry na plechových dychových nástrojoch.

Má škola aj zahraničných študentov?

Na Konzervatóriu študujú študenti zo siedmich krajín – Rusko, Ukrajina, Grécko, Maďarsko, Srbsko, Rakúsko a Česká republika.

Ak by ste mali porovnať záujem študentov o hudobné vzdelanie- bol vyšší povedzme pred 20– timi rokmi ako teraz? Približne koľko študentov školu teraz navštevuje?

Záujem o štúdium bol pred 20 rokmi väčší ako v nedávnej minulosti. V posledných rokoch sa počet študentov stabilizoval. Dnes študuje na Konzervatóriu 597 žiakov, koľko ich bude zajtra neviem.

Ste vo funkcii už 25 rokov. Sú ešte stále veci/situácie, ktoré Vás na škole (či už medzi pedagógmi, študentmi…) prekvapia?

Veľmi dobrá otázka. Vo svojej naivite si stále myslím, že ma už nemôže nič prekvapiť. Vôbec to tak nie je. Fantázia žiakov vo vymýšľaní dôvodov prečo to a tamto nemôžu splniť je skutočne nekonečná. Značne ma tiež prekvapuje, až by som povedal udivuje byrokracia, ktorá rastie geometrickým radom. Len tak pre zaujímavosť, okrem kontrolných orgánov nášho zriaďovateľa nás kontroluje ešte ďalších osem inštitúcií. Jediné čo nikoho nezaujíma je úroveň vyučovania.

Boli počas vášho 25– ročného pôsobenia na škole prípady, kedy nejaký študent/ študentka museli školu opustiť kvôli prospechu alebo pre nejaký iný priestupok?

Prípadov, kedy musel študent školu predčasne opustiť bolo dosť. Možno vážení čitatelia nevedia, že skúšku z hlavného predmetu na Konzervatóriu nie je možné opakovať a nedostatočná znamená odchod.

Aké meno majú študenti zo Slovenska v zahraničí?

Slovensko je príliš malá krajina, aby mala meno, študenti sa ale uplatňujú veľmi úspešne.

Má škola rozbehnutú aj nejakú spoluprácu so zahraničnými školami?

Škola spolupracuje s mnohými inštitúciami v Európe a USA. Za uplynulých 10 rokov sme prijali viac ako 50 delegácií z amerických univerzít. Spolupracujeme s konzervatóriami v Eisenstadte, Budapešti, Prahe a najnovšie aj s konzervatóriom v Českých Budějoviciach.

Aké najväčšie úspechy škola počas svojej existencie zažila?

To je skoro filozofická otázka. Ja osobne považujem za úspech, keď sa mi podarí spraviť zo štvorkára dvojkára. Úspechom je keď mladý človek náchylný inklinovať k drogám upriami celú svoju pozornosť na hudbu a na všetko zlé zabudne. Úspechom je, keď Edita Grúberová za pol hodiny vypredá ktorýkoľvek operný dom na svete. Úspechom je, keď chodí divákom mráz po chrbte pri sledovaní Roberta Rotha v postave Hamleta v SND. Je toho veľa. Ktorý úspech je najväčší, neviem.

Škola tento rok oslavuje 95. výročie založenia. Pri tejto príležitosti sa jej hlavne bývalí úspešní študenti, dnes už sólisti, ale aj tí súčasní predstavia na otváracom koncerte festivalu Viva Musica!, ktorý začne už onedlho. Aký je to pocit pozerať sa na úspešných ľudí, ktorých škola vychovala?

V tejto súvislosti si dovolím tvrdiť, že Konzervatórium v Bratislave položilo základy slovenského hudobného, speváckeho, dramatického a čiastočne i tanečného umenia. Vychovalo stovky špičkových umelcov. Jeho žiaci a pedagógovia boli zakladajúci a ťažiskoví členovia SND, orchestra Rádiožurnálu a Novej scény, Slovenskej filharmónie. Nesmieme tiež zabudnúť na učiteľov hudby, spevu a tanca po celej republike. Vďaka za to patrí naším predchodcom a súčasným pedagógom. Vyjadríme ju aj 26. júna o 20:00 na Hlavnom námestí, kde v úvodnom koncerte festivalu Viva Musica! bude účinkovať viac ako 100 popredných slovenských umelcov, absolventov Konzervatória v Bratislave.

Plány do budúcnosti?

Plánov je veľa. V prvom rade je absolútne prioritné sledovať vývoj estetických kritérií vo svete, prípadne prispieť k ich zásadnejšiemu posunu. Veľmi dôležité je tiež získať vhodný divadelný priestor, definitívne vyriešiť vlastnícke vzťahy budovy na Tolstého ulici, zásadne vylepšiť nástrojové vybavenie školy, udržať dobrú, tvorivú, prajnú pracovnú klímu v škole.

ilustračná foto