Zoznámte sa: Toto sú bytosti, pre ktoré treba nový zákon. Pred ľudskou krutosťou sa samé neubránia
Za konanie zvieraťa je zodpovedný človek, kto je ale zodpovedný za konanie človeka? Zviera alebo vec, ako je u nás brané, potrestá pán tvorstva. Kto potrestá jeho? Zákon to nebude... Ten na Slovensku chýba. O potrebe nového zákona na ochranu nemých tvárí hovorí Romana Březinová zo Slobody zvierat.
Minulý piatok sa v Bratislave konal pochod za zákon na ochranu zvierat. Ten by mal chrániť všetky zvieratá a zabezpečiť, aby sa s nimi viac nezaobchádzalo ako s vecami.
V prípade schválenia by mohlo ísť o prvú právnu normu svojho druhu na Slovensku. Zákazy, obmedzenia, jasné hranice a zrozumiteľné definície. To je to, čo nám chýba, to je dôvod, že krutosti páchané na zvieratách ostávajú veľakrát bez trestu.
Že sú len vec, zažili na vlastnej koži
Hanus – bojovník vytiahnutý z kanála. Nikomu nechýbal, nikto ho nehľadal.
Banana – fenka, ktorú si užili ako šteniatko a vrátili späť ako opotrebovanú nechcenú vec.
Starčekovia – starého železa sa treba zbaviť, povedal si človek. Sú to pritom zdraví aktívni ochrancovia, ktorí sa na staré kolená nevedia dočkať teplého pokojného domova.
Bobi – s reťazou zarezanou a zarastenou v koži, dali mu ju na krk ako šteniatku a po rokoch sa mu bolestivo vrástla do kože.
Na záver vyhodené šteniatka, ktoré sa s krutosťou stretli hneď ako prišli na svet, medzi ľudí.
Zoznámte sa, to sú tí, pre ktorých treba nový zákon. V súčasnosti ich legislatíva nechráni, skôr naopak. Ľuďom, ktorí im spôsobili trápenie a utrpenie, umožňuje konať tak aj naďalej.
Ako je to vlastne s celou „vecou“
Treba rozlišovať dve roviny, z ktorých je samotné zviera chápané.
Denne je na Slovensku veľmi veľa zvierať nechaných na pospas tyranom, nie je im poskytnutá pomoc a nie je potrestaný ani ten, kto utrpenie spôsobil. Preto by z morálneho hľadiska malo byť zviera chápané ako cítiaca bytosť. Zákon by umožnil efektívnejšie stíhanie a otázku trestov, zabezpečil zvieratám väčšiu ochranu, priniesol obmedzenia v súvislosti s chovom, znemožnil chov zvierat tomu, kto bol odsúdený za trestný čin týrania.
Z právneho hľadiska však zviera stále ostane chápané ako „vec“, tieto dve roviny sa nevylučujú. Romana Březinová vysvetľuje prečo.
„Z právneho hľadiska musíme brať to, že za konanie zvieraťa je zodpovedný človek, nie zviera a preto ho nikto nemôže trestať, pokutovať, zatvoriť. Zvieratá sú cítiace bytosti, nie mysliace ako my ľudia. Z právneho hľadiska teda sú vecou. To že sú vecou a cítiacou bytosťou sa navzájom nevylučuje. V tom je podstata.“
Ako ďalej dodala, „keď bude mať u nás zviera status cítiacej bytosti, tak bude pohľad v rámci priestupkového či trestnoprávneho konania vážnejšie a zodpovednejšie braný. To, že stavovce sú cítiace bytosti, rovnako ako my, to nie je náš výmysel. Dokazujú to vedecké výskumy, že všetky stavovce sú schopné preciťovať ako psychickú tak i fyzickú bolesť. Takže tým zákonom sa nechce nič nenormálne, nič čo by bolo nové, to je prirodzená a normálna vec, že je zviera cítiacou bytosťou.“
Zákon a svet paradoxov
Ochrana zvierat nie je politická téma. A práve to je najväčší paradox. Keď sa stane prípad, že pes napadne človeka, a že sa to už stalo veľakrát aj v Bratislave, nikdy nie je potrestaný človek. Vtedy ale politici vydajú list nebezpečných plemien, urobí sa „veľké haló“ no jediné potrestané ostane zviera. Tým že sa utratí. Vzniká tu teda otázka, ako môže niekto potrestať vec?
V takomto prípade zrazu už zviera nie je brané ako vec. „Vtedy nikto neskúma podmienky odkiaľ prišlo, ako bolo splodené, či boli dodržané zákony, čo tomu predchádzalo… Nie je totižto ochota tieto veci kontrolovať. Tu nie je ani len vôľa to nejakým spôsobom riešiť,“ hovorí Březinová.
V čom je skutočný problém
Podľa nej je najväčší problém v tom, že politici nie sú schopní ani ochotní prijať dohovor európskeho parlamentu, kde sa hovorí, že zviera je cítiaca bytosť.
„Žiaľbohu, téma zvierat sa u nás otvára len pred voľbami. Zažili sme to v roku 2012 a hoci vznikol vtedy istý zákon, je nekvalitný, nepoužiteľný, utkaný horúcou ihlou. Prešli voľby a nič. Žiadna zmena, aspoň nie k lepšiemu,“ vysvetľuje Březinová.
Príprava zákonu je veľmi vážna vec, treba nad tým sedieť, debatovať, písať a dať tomu formu. Je to dlhý proces, ktorý môže trvať roky. Čo sa teda zmenilo od roku 2012? „Za tie dva roky od posledných volieb nevieme ani len o žiadnej iniciatíve, ktorá by naznačila, že by sa niečo riešilo a hýbalo sa správnym smerom,“ na záver uviedla Březinová. To je asi odpoveď na všetko.
