Júlia Vargová Rôzne

Holíč stojí za návštevu: Ukrýva slovenský Stonehenge, "větrňák" i honosný zámok

Na pohľad nenápadné mesto na Záhorí ponúka hneď niekoľko dôvodov na návštevu. Azda najunikátnejším sú tajomné menhiry.

Ilustračný obrázok k článku Holíč stojí za návštevu: Ukrýva slovenský Stonehenge, "větrňák" i honosný zámok
13
Galéria
Foto: Júlia Vargová / Zdroj: Dnes24.sk

Na okraji mesta nájdete nádhernú pamiatku. K veternému mlynu vedie pre tých, čo sa naň prichádzajú pozrieť prvýkrát komplikovaná cesta. Miestni vás však s radosťou navigujú, no s výrazom veterný mlyn na Záhorí nepochodíte. „Jó, větrňák…“ dostala zo seba milá pani po chvíli premýšľania, radiac nám tú najefektívnej­šiu trasu.

Veterný mlyn holandského typu je jedinečná pamiatka. Mlyn je na vrchu kopca za starou sýpkou. Mal pohyblivú strechu s veterným kolesom, ktorá sa podľa potreby natáčala do smeru vetra. Teraz je nahradená tehlovou kupolou. Prestalo sa v ňom mlieť po prvej svetovej vojne. Mlyn zrekonštruovalo až miestne poľovnícke združenie.

Slovenský Stonehenge

Väčšina Slovákov ani len netuší, aký kamenný poklad sa v Holíči nachádza. Zatiaľ čo je britský Stonehenge vnímaný ako magické či mystické miesto, ktoré skrátka treba vidieť, slovenské menhiry v Holíči v tichosti stoja, väčšinu času bez povšimnutia. Britskú o čosi väčšiu a zachovaleišu verziu megalitov je vraj nemožné odfotiť bez turistov. Pri tej slovenskej si v tichosti odpočiniete a môžete si vychutnať genius loci tohto úžasného miesta.

Fascinujúce megality sa nachádzajú pred budovou múzea fajansy. Dvadsaťdva kultových kameňov bolo objavených v roku 1986. Boli nájdené náhodou, robotníkmi počas stavby sídliska. Rozdeľujú sa na mužské a ženské, najväčší ma dĺžku 6,8 metra. Na ňom doteraz vidieť kladivo ako symbol boha hromu. Megality, alebo menhiry, boli súčasťou pravekej kruhovej stavby spred 6500 rokov a pravdepodobne sa jedná o najvýchodnejšie položenú megalitickú stavbu v Európe.

Zaslúžená oprava

Holíč mal kedysi významnú pozíciu, pred osemsto rokmi tu bol pohraničný hrad a colnica. Vtedy sa Holíč volal Alba ecclesia, v preklade Biely Kostol a patril k českému štátu. Kostol má mesto v znaku dodnes, hoci by sa mohlo zdať, že v erbe mesta je zobrazená dominanta mesta, zámok. „Zámok vznikol na strategicky významnom mieste moravsko-uhorského pohraničia ako hraničná pevnosť, ktorá tu stála asi už v 11. storočí ako drevený vodný nížinný hrad. V roku 1241 začali Arpádovci stavať nový kamenný hrad. Približne v roku 1315, keď bol jeho majiteľom Matúš Čák Trenčiansky, tu bol vybudovaný jednopodlažný gotický palác,“ uvádza sa na oficiálnej stránke holíčskej pamiatky.

„Monumentalita objektu, jeho veľkorysá architektonická koncepcia a historické danosti boli v roku 1970 príčinou vyhlásenia Holíčskeho zámku Národnou kultúrnou pamiatkou,“ dodáva web. V roku 2010 prišlo k zrúteniu časti štyristoročného bastiliónu, pod čo sa podpísala nevhodná konštrukcia i napustenie vody do priekopy. Po rekonštrukcii vodnej priekopy sa opravy dočkal i bastilión a neskôr aj priestory koniarne, ktoré by mali slúžiť pre potreby Mestského múzea a galérie v Holíči.

Sledujte nás aj na našom Facebooku a Instagrame a nenechajte si ujsť ďalší zaujímavý obsah z Trnavy a okolia.

Foto: ilustračné

Tip na víkend: Holíč
13
Galéria
Foto: Júlia Vargová / Zdroj: Dnes24.sk
Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM