Sviatočný deň: Sedembolestná Panna Mária podľa Antona Srholca

Známy kňaz a spisovateľ Anton Srholec sa pri tejto príležitosti zamýšľa nad tým, čo pre nás tento sviatok znamená:

Tento sviatok je pre všetkých ľudí. Nie je len pre katolíkov, ale aj pre nekatolíkov, aj pre ateistov. Je po prvý raz v dejinách štátnym sviatkom. Dovtedy bol cirkevným sviatkom. Patrí medzi mariánske sviatky, ktorých je pomerne veľa. Ak im chceme porozumieť v dnešnej postmodernej a navonok – v politike, ekonomike – postkresťanskej dobe, tak ho môžeme zaradiť k oslave, uznaniu utrpenia, ktoré si pripravíme, alebo ktoré nás postihne ako osud, údel, ako temná stránka našej existencie. Je aj hľadaním východiska a dávanie zmyslu týmto tragédiám a niekedy absurdite, do ktorej sa občas dostaneme. Sviatok bolestnej Márie je takto oslava, uznanie a ocenenie človeka.

Symbolizuje trpiacu ženu. Bolesti plný, obetavý namáhavý postoj a príklad a svedectvo žien aj v našej dobe, ktoré sa angažujú preto, aby svet bol lepší.

Ten lepší svet my, kresťania, a všetci účastníci našej židovsko kresťanskej civilizácie vidíme v tom, že sa vytvára človek. Človeka, ktorý sa obetuje, angažuje, ktorý má poznanie a učí, ktorý kladie svoj život, čas, podmienky, blahobyt, le aj slobodu za lepší a spravodlivejší svet, takého človeka Ježiš nazýva božie kráľovstvo. A ženy sa nielen prizerajú, ale sa na tomto obrovskom zápase aj zúčastňujú.

Bolestivá matka bola symbolom národa – Slovákov, ktorý v dejinách veľa trpel. Pravdepodobne to bol dôvod, prečo si zvolil práve ju z ostatných mariánskych symbolov ženy a jej účasti na záchrane sveta. Národ slovenský je národ bolesti plný. A táto ikona, symbol účasti ľudí a trpezlivosti pod krížom, ktorý tento národ niesol, účasť žien na záchrane nášho národa a záchrane sveta a osobitne trpiacich žien, je na mieste.

Ide mi skôr o to, aby sme neukazovali donekonečna len starú ikonu a miesta, kde sa naši predkovia stretali a čerpali silu do ďalšieho zápasu niekedy o holú existenciu, alebo o prežitie svojej rodiny. Ale aby sme to posúvali ďalej, do tohto nášho nového sveta, ktorý je rovnako ohrozený, ktorý znova vyžaduje obete, a ktorý prináša veľa námahy, odriekania, tréningu, tvrdosti, spôsobujúcej bolesť. Aby sme sa to učili prijať a pretaviť na niečo pozitívne.

Osobitne zdôrazňujem mariánsky symbol ako symbol ženy, ktorý v našej civilizácii dokázal postaviť ženu ako archetyp ako príklad, že to ťažké, čo život prináša, je treba, že niet inej cesty. Musí sa dôstojne, pokorne prežiť a prijať. S nádejou, že život, vývoj prinesie obrat a prinesie ďalšie a nové riešenia.

Osobitne zdôrazňujem účasť našich žien, ktoré sa obetovali v tej dobe, ktorú som prežil ako dobu veľkého rizika a veľkého nasadenia sa miliónov jednoduchých žien. Ako keby tento žiarivý príklad už prestal v praxi fungovať. Nepoznám veľké hrdinky, ktoré by nás v súčasnosti oslovili osobitne v zápase za demokraciu a slobodu, za ľudskú dôstojnosť, za ľudské práva, za náboženskú slobodu. Veľké ženy, ktoré by obetovali svoje životy. Nájdu sa aj také. Ale boli to milióny žien, ktoré odovzdávali štafetu toho ťažkého a namáhavého, poctivo prežitého. Ktoré neustúpili pred násilím. Tým symbolom a učiteľkou môže byť aj tá bolesti plná matka, ktorú si pripomíname v tento sviatok 15.septembra.