Sviatky Narodenia Ježiša Krista sú aj v Gréckokatolíckej cirkvi veľmi významné
Sviatky Narodenia Ježiša Krista (cirkevnoslovansky Roždestvo Isusa Christa) patria aj v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku medzi najväčšie sviatky liturgického roka. Predchádza im 40-dňový pôst, ľudovo nazývaný Filipovka.
Väčšina gréckokatolíckych farností na Slovensku slávi Vianoce podľa nového, Gregoriánskeho kalendára. Ešte do roku 1950 (likvidácia Gréckokatolíckej cirkvi) sa vo väčšine farností používal starý, Juliánsky kalendár, podľa ktorého Vianoce pripadajú na 7. januára. Štedrý deň je podľa neho dnes 6. januára, teda o dva týždne neskôr.
Svjatyj večur s mačankou a bobaľkami
Narodenie Ježiša Krista sa spočiatku v celej cirkvi slávilo ako súčasť sviatku Bohozjavenia, ktorého hlavným obsahom bol Krst Pána, teda 6. januára. V Rímskej cirkvi za pápeža Júliusa I. sa v 4. storočí tento sviatok oddelil a Narodenie Pána sa začalo sláviť ako samostatný sviatok 25. decembra. Táto prax sa koncom 4. storočia rozšírila aj vo Východnej cirkvi.
Na Štedrý deň (Navečerie Roždestva) – Deň pred Narodením Pána, teda 24. decembra, zachovávajú gréckokatolíci prísny pôst až do večera. Medzi gréckokatolíkmi rusínskej a ukrajinskej národnosti na severovýchodnom Slovensku sa tento deň zvykne nazývať „Svjatyj večur“, kedy sa rodina večer schádza na „svjatu večeru“.
Štedrovečerná večera sa začína zvyčajne modlitbou a vianočnými želaniami, ktoré prednesie hlava rodiny, otec. Podávajú sa rôzne jedlá, podľa zvykov daného regiónu. Med, cesnak, mačanka (hubová polievka), juška (kapustnica), hrach, fazuľa, bobaľky (opekance s makom), ryba, kuťa alebo kolivo (varená pšenica s medom) a iné.
Liturgický význam
Po večeri bolo zvykom, predovšetkým na dedinách, chodiť koledovať. S Vianocami boli spojené aj rôzne ľudové zvyky, ktoré vychádzali z roľníckeho spôsobu života. Z každého jedla sa symbolicky odobralo trochu pre statok, na stôl pod obrus sa tiež položilo seno.
V gréckokatolíckych chrámoch sa na rozdiel od Rímskokatolíckej cirkvi neslúži polnočná svätá omša, ale veľké povečerie. Slávi sa neskoro večer, okolo 21. hodiny. Ústredným hymnom tohto liturgického slávenia je spev z proroka Izaiáša: S nami Boh, čujte všetky národy a kajajte sa, lebo s nami Boh!
Zaujímavou skutočnosťou je fakt, že v bohoslužobných textoch Východnej cirkvi sa všade hovorí o jaskyni. Ježiš sa totiž podľa tradície narodil v jaskyni. K novonarodenému Kristovi podľa správ evanjelia prichádzajú mudrci. V gréčtine sú označení ako mágovia. Boli to vzdelanci, astrológovia a astronómovia.
Zlato, kadidlo a myrha, ktoré priniesli títo mágovia Ježišovi, sa vysvetľujú ako kráľovské dary. Vysvetlení sa ale naskytá viacero. Zlato ako dar kráľovi, kadidlo ako dar veľkňazovi (odkazuje na obetu) a myrha ako dar prorokovi (pomazanie). Myrha však môže byť aj pohrebná masť – ako náznak toho, že Boží Syn sa narodil ako človek nato, aby zomrel za naše hriechy.
Zdroj: Gréckokatolícka cirkev – Bratislavská eparchia / TASR / Dnes24
Prečítajte si tiež: OBRAZOM: Ako vyzerali Vianoce a prípravy na sviatky v minulom storočí v Bratislave? + VIDEO