Eurovoľby 2019

SVET O SLOVENSKU: Prečo kašleme na eurovoľby?

Prestížny britský denník Financial Times si všíma dôvody, prečo slovenská účasť na eurovoľbách býva taká nízka. O chvíľu vraj môžeme skončiť ako Taliani - rovnako bohatí, len ešte viac euroskeptickí.

Ilustračný obrázok k článku SVET O SLOVENSKU: Prečo kašleme na eurovoľby?
Zdroj: TASR

Ani v západnej Európe nepatria voľby do Európskeho parlamentu medzi najpopulárnejšie, ale aj tak tam priemerná účasť dosiahla pred piatimi rokmi viac ako 42 percent. Na Slovensku to bolo takmer štyrikrát menej, čo bola vôbec najmenšia účasť v celej EÚ. Dnes všetci s napätím očakávajú, ako dopadne tento rok. Redaktor Financial Times zavítal na Slovensko, aby zistil viac.

Malá obec ako príklad

Reportáž Financial Times sa začína v malej obci Gajary v okrese Malacky. Reportér vyspovedal miestnych ľudí, aby mu priblížili, do akej miery zaujíma ich európska politika a prečo. Pani Kotianová si zaspomínala, ako ju za bývalého režimu skoro zatkli pohraničníci, keď v blízkosti železnej opony zbierala kvety. Preto dnes podporuje členstvo Slovenska v EÚ.

Podobnú skúsenosť má veľa miestnych ľudí a portál popisuje, ako Gajary profitujú z eurofondov. Napriek tomu bola účasť na eurovoľbách pred piatimi rokmi len mizivá. Financial Times poznamenáva, že podobne sú na tom aj okolité postkomunistické krajiny, hoci nikdy to nie je také vypuklé ako na Slovensku.

“Je to cena za rýchlu transformáciu,” cituje portál sociológa Michala Vašečku. “Ľudia v západnej Európe si nedokážu predstaviť, čím si tieto krajiny prešli od deväťdesiatych rokov. Bola to naozaj dramatická zmena. Tunajší ľudia skrátka nedôverujú inštitúciám vo všeobecnosti, takže sa nečudujme, že nedôverujú ani tým európskym.”

O chvíľu dobehneme Taliansko

Portál hľadal vysvetlenie aj u ďalšieho experta na zahraničnú politiku Milana Niča. Podľa jeho názoru je na vine skutočnosť, že EÚ bola od začiatku projektom politickej elity a od začiatku sa verejná debata viedla hlavne o ekonomickom dobiehaní susedov a nie o zodpovednosti vyplývajúcej z európskeho členstva.

“Niektorí ľudia však majú aj pocit, že EÚ ich berie ako členov druhej kategórie,” dodáva Financial Times. Približuje, že tento pocit umocnila aj kauza s dvojitou kvalitou potravín, hoci Brusel nemôže za to, aké obchodné praktiky uplatňujú európski výrobcovia.

Podľa sociologičky Oľgy Gyarfášovej je za doterajší nízky záujem o eurovoľby na Slovensku zodpovedný aj fakt, že tu nikdy nebola súťaž názorov na EÚ a panovala zhoda na tom, že je to dobrá vec. Práve táto idylka sa však teraz s nárastom euroskeptických a antisystémových strán zmenila a to by mohlo v konečnom dôsledku ľudí vyprovokovať k vyššej účasti.

Článok uzatvára Michal Vašečka, ktorý varuje, že v súvislosti s EÚ sa u nás takmer vždy hovorí len o peniazoch a to sa nám môže o pár rokov vypomstiť. “Pri terajšom vývoji sa Slovensko dostane na úroveň Talianska o 10 – 12 rokov. A akonáhle budeme čístí prispievatelia do európskeho rozpočtu, môže sa stať, že sa krajina zmení na euroskeptickú. Takže máme desať rokov, aby sme posilnili našu európsku identitu.”

Foto: ilustračné

Zdroj: Dnes24.sk

Rýchle správy

Najčítanejšie