Svedectvo z čias, keď umierali milióny detí: Bratislavskí lekári bojovali s epidémiou v celej monarchii
Mesto prijímalo prísne opatrenia, aby nevznikla žiadna pandemická situácia. Snažili sa zamedziť prísun osôb, ktoré mohli byť prenášačmi chorôb.
Žiadna medicínska metóda nezachránila toľko životov na celom svete ako očkovanie. Vedeli to už ľudia pred viac ako 150 rokmi a robili všetko pre to, aby sa zaočkovalo čo najviac obyvateľov.
Pliaga v podobe pravých kiahní
Koncom 18. storočia pozoroval britský praktický lekár Edward Jenner, že dojičky kráv, ktoré sa nakazili tzv. kravskými kiahňami, boli odolné voči nákaze pravými kiahňam.
Pravé kiahne boli spojené s vysokým rizikom úmrtia nakazeného. V roku 1796 Jenner použil materiál od ľudí s kravskými kiahňami a prvýkrát očkoval malého chlapca proti pravým kiahňam. V krátkej dobe sa ukázalo, že to bolo veľmi účinné.
Bratislavskí lekári
Vakcinácia proti pravým kiahňam (variola) sa aj vďaka bratislavským lekárom postupne šírila do všetkých kútov monarchie. Očkovanie vakcínou vyrobenou z matérie kravských kiahní sa ujalo, pretože prinášalo vynikajúce výsledky.
Čierne kiahne boli veľmi nebezpečné a spôsobili smrť miliónov detí a ľudí po celom svete. Vakcínácia predstavovala účinný boj s touto chorobou a preto sa v priebehu prvej polovice 19. storočia začalo s hromadným očkovaním.
Svedectvo o očkovaní
V Archíve mesta Bratislavy sa nachádza doklad o očkovaní, ktoré vydal Dr. Schernhorst, lekár v sliezskom meste Zlaté Hory (dnes ČR, okres Jeseník) pre rodičov Emmy Nemeček. Dieťa s týmto menom bolo zaočkované 12. júna 1846, keď malo trištvrte roka.
„Skutočnosť, že sa tento dokument zachoval v našom archíve je svedectvom o tom, že rodičia Emmy Nemeček sa do Bratislavy prisťahovali a toto písomné potvrdenie predložili magistrátu. Mesto, aj na základe inštrukcií a nariadení štátnych inštitúcií, prijímalo opatrenia, aby nevznikla žiadna pandemická situácia, aby zamedzili prísunu osôb, ktoré mohli byť prenášačom chorôb. Na pohyb obyvateľstva dozeral úrad mestského kapitána, ktorý si viedol evidenciu,“ uvádza Archív mesta Bratislavy.
Vďaka očkovaniu a rôznym preventívnym opatreniam sa podarilo čierne kiahne potlačiť, takže neskôr sa na našom území už vôbec nevyskytovali.
Neskôr, v roku1885, použil francúzsky vedec Louis Pasteur oslabený vírus besnoty ako očkovací látku, ktorá rovnako chránila proti infekcii. V 20. storočí sa paleta očkovacích látok rozširovala rýchlym tempom.
História očkovania u nás
Prvý zákon o povinnom očkovaní proti pravým kiahňam bol vydaný 9. júla 1836. V Česko-Slovensku sa povinné očkovanie proti pravým kiahňam zaviedlo v roku 1919. Posledný prípad pravých kiahní na území Slovenska bol hlásený v roku 1924. Od roku 1980 sa očkovať prestalo, keďže Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila koniec výskytu tohto ochorenia na celom svete. Nasledovalo očkovanie proti tetanu (1958), proti záškrtu (1946), proti tuberkulóze (1953).
V roku 1957 sa začalo v ČSR prvé celonárodné očkovanie na svete proti detskej obrne. Od roku 1959 sa zaviedlo povinné očkovanie proti čiernemu kašľu. Očkovať proti osýpkam sa začalo v roku 1969, proti vírusovej hepatitíde typu B v roku 1998. V súčasnosti sa na území Slovenskej republiky povinne očkujú deti proti 10 ochoreniam, ktoré v minulosti boli príčinou celosvetových epidémií.
Zdroje: Archív mesta Bratislavy, Úrad verejného zdravotníctva