Starostovia mestských častí nesúhlasia s návrhom o miestnom poplatku za rozvoj
Starostovia bratislavských mestských častí nesúhlasia s návrhom všeobecne záväzného nariadenia o miestnom poplatku za rozvoj.
Návrh chce na novembrovom rokovaní mestských poslancov predložiť primátor hlavného mesta Ivo Nesrovnal. Starostovia vyjadrili svoj odmietavý postoj na rokovaní Regionálneho združenia bratislavských mestských častí v pondelok 17. októbra, s tým, že prijatiu VZN musí predchádzať zmena štatútu Bratislavy. Informovala o tom tlačová tajomníčka regionálneho združenia Alžbeta Klesnilová.
Mestské časti Bratislavy podľa jej slov plnia úlohu stavebných úradov, ktoré musia spolupracovať aj s magistrátom hlavného mesta. „Mesto o päť minút dvanásť zverejnilo iba návrh nariadenia a z neho je zrejmé, že mestské časti, ktoré vlastne tvoria mesto ako celok, a na ktorých území sa všetka stavebná činnosť deje, majú ostať, takpovediac, mimo hry,“ uviedla Klesnilová.
Návrh na zmenu štatútu
Návrh novely štatútu mesta, v ktorej má byť principiálne zakotvené, aká úloha pri výbere miestneho poplatku za rozvoj a použití jeho výnosu pripadne mestu a mestským častiam, podľa jej slov zatiaľ chýba. Návrh na zmenu štatútu však už vypracovali starosta Petržalky Vladimír Bajan, starosta Devínskej Novej Vsi Milan Jambor a starosta Vrakune Martin Kuruc, ktorí sú zároveň mestskými poslancami, a k dispozícii ho má aj magistrát.
„Štatút by mal podľa neho určiť zásadu, že mestská časť vykonáva správu a rozhoduje vo veciach miestneho poplatku za rozvoj a výnos z neho má byť rozdelený medzi mestské časti a mesto v percentuálnom pomere 68:32,“ priblížila Klesnilová.
Poplatok v maximálnej výške
Hlavné mesto chce miestny poplatok za rozvoj vyberať v jeho maximálnej výške, a to 35 eur za každý štvorcový meter (m2) realizovanej stavby. S takouto sadzbou poplatku počíta mesto pri stavbách na bývanie, stavbách na pôdohospodársku produkciu, priemyselných stavbách či stavbách využívaných na skladovanie a administratívu.
Podľa zákona, ktorý má vstúpiť do platnosti začiatkom novembra, je poplatok za rozvoj príjmom rozpočtu mesta či obce a je ho možné použiť na úhradu kapitálových výdavkov, napríklad do materských škôl, miestnych komunikácií či zelene.
Rozpor medzi primátorom a starostami nastáva v otázke, ako sa bude príjem z miestneho poplatku za rozvoj deliť medzi mesto a mestské časti. Primátor v septembri na mestskom zastupiteľstve uviedol, že ho navrhuje deliť v percentuálnom pomere 50:50.
Ilustračný obrázok
