Slováci sa sobášia starší: Priemerný vek mladomanželov stúpol o 2 a pol roka
Veľký svadobný deň si necháva stále viac Slovákov a Sloveniek na vyšší vek. Zároveň podľa aktuálnych štatistických údajov stúpa počet dlhoročných manželstiev.
Slováci vstupujú do sobáša čoraz neskôr, zároveň stúpa počet dlhoročných manželstiev, v ktorých si partneri dajú rozvodom „druhú šancu“. Vyplýva to zo zistení Štatistického úradu (ŠÚ) SR, týkajúcich sa demografických procesov v SR.
Priemerný vek
V kontexte desaťročného vývoja (2009 – 2018) sa priemerný vek slovenských mužov i žien, vstupujúcich do manželstva, zvýšil o dva a pol roka. "Priemerný vek mužov, ktorí sa ženili v roku 2009, bol takmer 32 rokov, u vydávajúcich sa žien to bolo necelých 29 rokov. V roku 2018 už mali muži pri vstupe do manželstva v priemere viac ako 34 rokov (34,2) a ženy vyše 31 rokov (31,3),“ informovala riaditeľka odboru štatistiky obyvateľstva ŠÚ Zuzana Podmanická.
Generálna riaditeľka sekcie sociálnych štatistík a demografie ŠÚ Ľudmila Ivančíková doplnila, že regionálne rozdiely v rámci priemerného veku sobášiacich za rok 2018 robili až päť rokov. „Najvyšší priemerný vek sobášiacich sa bol v roku 2018 v Bratislavskom kraji – u mužov to bolo 36 a u žien 34 rokov, naopak, najnižší priemerný vek mužov a žien vstupujúcich do manželstva bol v Prešovskom kraji – 31 rokov u mužov, 29 rokov u žien,“ spresnila Ivančíková.
Počet sobášov stúpa
Stále menej je ľudí, ktorí uzatvorili sobáš do 24 rokov veku. „V roku 2009 to bolo 15 percent mužov a 30 percent žien, v roku 2018 už v rámci celej skupiny sobášiacich patrilo do tejto vekovej kategórie len deväť percent mužov a 18 percent žien,“ informovala Podmanická. Najväčší počet sobášov uzatvárajú počas celého sledovaného obdobia (2009 – 2018) muži a ženy vo veku 25 – 29 rokov, nasleduje skupina 30 až 34 rokov.
Počet sobášov sa v uplynulých desiatich rokoch zvýšil z 26 356 (2009) na 31 177 (2018), zvyšuje sa však i skupina sobášaschopného obyvateľstva, teda tých, ktorí by mohli uzatvoriť manželstvo (slobodní, rozvedení, ovdovené osoby). V roku 2009 ich bolo 1 999 044, v roku 2018 už 2 223 803.
Rozvodovosť klesá
Pokiaľ ide o rozvodovosť, od roku 2009 sa znížila vo všetkých krajoch Slovenska. Klesá i počet rozvodov s maloletými deťmi. "Pred desiatimi rokmi ich bolo 8155, v roku 2018 to bolo 5653 prípadov. Stále však viac ako polovica rozvodov je v rodinách, kde žijú maloleté deti,“ informovala Podmanická.
V medziregionálnom porovnaní za rok 2018 zaznamenali najviac rozvodov v Bratislavskom a Trnavskom kraji, najmenej v Prešovskom kraji. "Index rozvodovosti je najvyšší v Trnavskom kraji, kde na 100 sobášov pripadá 37 rozvodov, najnižší v Prešovskom kraji, kde na 100 sobášov pripadá 20 rozvodov,“ spresnila Ivančíková.
Dlhoročné zväzky
Vo všeobecnosti stúpa priemerná dĺžka manželstva, po ktorej k ukončeniu partnerstva dochádza, a to až na 15,4 roka. "Ide predovšetkým o dôsledok rastu početnosti rozvodov po dlhšej dobe trvania manželstva, napríklad rozvody po 25 a viac rokoch trvania manželstva v roku 2018 tvorili 21 percent všetkých rozvodov,“ uviedla Podmanická.
"V minulom roku sa skončilo rozvodom aj manželstvo, ktoré trvalo 60 rokov,“ doplnila zaujímavosť.
Najčastejšou príčinou rozvodu manželstiev bola v celom sledovanom období u oboch pohlaví rozdielnosť pováh, názorov a záujmov. V roku 2009 bola dôvodom 61 percent rozvodov, v roku 2018 bola dôvodom rozpadu 70 % rozvedených manželstiev.
Foto: ilustračné