Skrytý príbeh veduty Bratislavy ožil vo florentskom Palazzo Vecchio
Vedeli ste, že pri historickom názve Possonia ide o Bratislavu a nie poľské mesto Poznaň, ako býva talianskymi sprievodcami často chybne prekladané?
Na florentskej radnici, ktorá sídli v starobylých priestoroch Palazzo Vecchiio, sa zúčastnili zástupcovia delegácie hlavného mesta SR Bratislavy pod vedením námestníčky primátora Ivety Plšekovej spolu s talianskymi partnermi slávnostného otvorenia dokumentárnej výstavy hlavného mesta v Palazzo Vecchio – Cortile di Michelozo „Veduta Bratislavy v Palazzo Vecchio“ vo Florencii.
Následne sa uskutočnila konferencia „Veduta Bratislavy a jej skrytý príbeh“ v Sale Luca Giordano v Palazzo Medici Ricardi, ktoré sa viažu k histórii zreštaurovanej fresky Bratislavy pri príležitosti 450. výročia jej vyhotovenia na svadbu sestry uhorského kráľa Maximiliána II. Habsburského v roku 1565.
Po zreštaurovaní veduty vynikli viaceré monumenty
Ako vyplynulo z nedávneho výskumu Cosimo I. Medici nechal vymaľovať nádvorie paláca vedutami 14 rakúskych miest vtedajšej habsburskej monarchie ako svadobný dar jeho neveste Johanne Rakúskej. Fresky vytvorili talianski maliari z dielne slávneho Giorgia Vasariho, dvorného maliara rodiny Medicejovcov.
Súčasťou podujatia pri príležitosti 450. výročia veduty mesta Bratislava bola prezentácia hlavného mesta SR, ktorú pripravilo hlavné mesto SR Bratislava, ako aj spomínaná výstava venovaná vzniku veduty Bratislavy a súčasnej podobe bratislavských pamiatok zobrazených na vedute, ktorú sa zatiaľ ako jedinú podarilo zreštaurovať. Po jej zreštaurovaní vynikli viaceré monumenty ako Rybárska brána, Vodná veža, mestské hradby a hrad.
Slávnostný prejav k otvoreniu výstavy, ktorú pripravil Mestský ústav ochrany pamiatok v Bratislave, mal Eugenio Giani, prezident regionálnej rady Toskánska, dlhoročný priateľ Slovenska z Florencie, pričom slávnostného otvorenia výstavy sa zúčastnil aj Teiji Yoshimura, riaditeľ japonskej firmy Genten, ktorá sponzorovala reštaurovanie fresky.
Čítajte tiež: Tip na knihu: Darujme si srdce z vlastnej záhrady
Pri historickom názve Possonia ide o Bratislavu
Mesto Florencia na podujatí zastupovala námestníčka primátora Florencie a riaditeľka pre zahraničné vzťahy Nicoletta Mantovani, vdova po slávnom tenorovi Lucianom Pavarottim.
Ako uviedla námestníčka primátora Bratislavy Iveta Plšeková: „Mnohí z turistov, ktorý týmito miestami prechádzajú, ani len netušia, že pri historickom názve Possonia ide o Bratislavu a nie poľské mesto Poznaň, ako býva talianskymi sprievodcami často chybne prekladané. Aj z tohto dôvodu sme sa rozhodli odtajniť okolnosti jej vzniku a priblížiť predlohu pohľadu na Bratislavu 16. storočia, podľa ktorej bola freska nášho mesta vytvorená. Taktiež informovať o korunovačných slávnostiach v Bratislave, ktoré v jej príbehu zohrávajú veľký význam.“
Podľa archeologičky Margaréty Musilovej z Mestského ústavu ochrany pamiatok v Bratislave totiž ako predloha pre vytvorenie veduty Bratislavy slúžil v tom čase pravdepodobne leták z korunovácie Maximiliána II. v Bratislave v roku 1563, ktorý tu bol korunovaný ako prvý uhorský kráľ.
„Nebyť urgentného reštaurátorského zásahu vyvolaného aj tlakom slovenskej diplomacie, nebolo by už o pár rokov čo na freske obdivovať,“ doplnila Iveta Plšeková.
Celé podujatie sa nieslo pod záštitou SK PRES, slovenského predsedníctva v Rade EÚ a vzbudilo veľký záujem Florenťanov a turistov o Bratislavu a o Slovensko.
S digitálnou kópiou fresky a zákulisím jej zhotovenia sa bude môcť slovenská verejnosť oboznámiť počas prebiehajúceho predsedníctva SR v Rade EÚ na jeseň v Bratislave, kedy sa bude konať recipročná konferencia tej vo Florencii.
Čítajte aj: Baroková záhrada, nová zeleň aj Zimná jazdiareň. Ako sa mení tvár hradného areálu