Pripomíname si vznik prvej ČSR

Otázky pôvodu, postavenia či národnej svojbytnosti Slovákov v Uhorsku, neskôr v Rakúsko-Uhorsku sa riešili v podstate už od obdobia humanizmu a renesancie, cez obdobie osvietenstva a národného obrodenia až po vznik prvej ČSR. Pred prvou svetovou vojnou bol v Rakúsko-Uhorsku politický systém, v ktorom vládli nemecko-rakúske a maďarské vrstvy. Slováci a Česi sa v tomto systéme ocitli vo veľmi ťažkom položení.

28. júla 1914 vypovedalo Rakúsko-Uhorsko Srbsku vojnu, postupne sa na jednotlivé strany pridávali rôzne štáty a konflikt prerástol do svetovej vojny. U politických predstaviteľov na Slovensku prevládala politická pasivita. Nemohli si dovoliť otvorene podporovať vojnu, alebo naopak vystupovať proti nej, keďže boli pod neustálym dohľadom žandárov. Domáci odboj tak mal značne „zviazané ruky“.

Politická emigrácia na čele s T. G. Masarykom, M. R. Štefánikom a E. Benešom formovala v zahraničí svoj vlastný odboj. T. G. Masaryk formuloval svoje myšlienky v dokumente Independent Bohemia (Nezávislé Čechy), čo bol vlastne plán budúceho usporiadania Československa, teda aj vrátane Slovenska. Československý zahraničný odboj našiel dôležitú oporu u Slovákov a Čechov žijúcich v zahraničí najmä v USA, Kanade, Švajčiarsku, Rusku a Francúzsku. Najvýznamnejšie centrum sa vytvorilo vo Francúzsku. Milan Rastislav Štefánik pôsobil vo Francúzsku už dlhší čas. Vplyv a meno vo vedeckých, ale aj politických kruhoch si vybudoval najmä svojou vedeckou aktivitou. Spolu s T. G. Masarykom a Eduardom Benešom vo februári 1916 vytvorili Československú národnú radu ako najvyšší orgán československého odboja. Predsedom rady sa stal T. G. Masaryk, podpredsedom bol M. R. Štefánik a tajomníkom E. Beneš. Bol to práve M. R. Štefánik, ktorý T. G. Masarykovi a E. Benešovi sprostredkoval niekoľko dôležitých stretnutí s veľmi vplyvnými Francúzmi. Dôležitou zložkou odboja boli légie, ozbrojené zložky, ktoré boli naverbované najmä z radov českých a slovenských dobrovoľníkov či vojenských zajatcov. Túto úlohu mal na starosti M. R. Štefánik. Légie bojovali na strane Dohodových mocností.

Už na začiatku roku 1918 sa českí radikálni politici v tzv. Trojkráľovej deklarácii prihlásili k zásade sebaurčenia národov a vytvoreniu samostatného a demokratického štátu Čechov a Slovákov. 28. októbra vyšiel pražský ľud do ulíc, Národný výbor prevzal moc a vyhlásil Česko-Slovenskú republiku. 30. októbra sa slovenskí politickí predstavitelia v Martine dohodli na Deklarácii slovenského národa, ktorou sa Slovensko dobrovoľne pripojilo k samostatnému Česko-Slovensku. Slováci tak urobili bez toho aby vedeli čo sa udialo v Prahe. Do konca roka prevzal nový ČS štát všetku administratívu a obsadil hraničné oblasti. Na sporných miestach, najmä na juhu Slovenska sa bojovalo aj po skončení vojny ešte v roku 1919. Prvým prezidentom sa stal T. G. Masaryk, E. Beneš bol ministrom zahraničných vecí a M. R. Štefánik sa mal stať ministrom vojny. Žiaľ jeho návrat do oslobodenej vlasti bol aj jeho posledným letom. Dňa 4.mája 1919 po páde lietadla tragicky zahynul neďaleko Bratislavy.

Vznik prvej ČSR má pre Slovensko nesmierny význam. Bol to demokratický štátny útvar, ktorý Slovensku umožňoval nepomerne slobodnejší a lepši národný vývin ako predchádzajúce Rakúsko-Uhorsko. V roku 1928 bolo na Slovensku zavedené krajinské zriadenie, ktorým bolo Slovensko rešpektované ako samostatný administratívny celok, ale bez samosprávnych orgánov. O sľúbenú autonómiu Slovenska začala bojovať Hlinkova slovenská ľudová strana, neskôr sa pridala aj Slovenská národná strana. Problémom bol aj stále silnejúci pražský centralizmus (nadradenosti Čechov a centralizmu riadenia hospodárstva z jedného centra – z Prahy), ako aj sporný pojem československej národnosti (myšlienky, že Česi a Slováci tvoria jeden národ so spoločným československým jazykom), rôzne sociálne a hospodárske problémy a pod.

Prvá Československá republika zanikla vyhlásením autonómie Slovenska dňa 6. októbra 1938, resp. už po Mníchovskej dohode 30. septembra 1938.

Foto: Slovensko I – Dejiny