Princíp solidarity s malými mestskými časťami je ohrozený. Štyri veľké mestské časti už nechcú prispievať ostatným

Myšlienka finančného príspevku štyroch veľkých mestských častí siedmim malým (Vajnorom, Devínu, Lamaču, Záhorskej Bystrici, Čunovu, Jarovciam a Rusovciam),tzv. solidarita, vznikla pred ôsmimi rokmi, keď sa pripravovala novela zákona o Bratislave a fiškálna decentralizácia pre Bratislavu priniesla potrebu zmeny financovania mesta a mestských častí.

V roku 2008 po novele zákona o Bratislave si mestské časti zmenou štatútu Bratislavy vybojovali vyšší podiel z výnosu dane z príjmov fyzických osôb, ktorý sa odvtedy rozdeľuje medzi mesto a mestské časti v pomere 68:32.

Výnos z dane z nehnuteľností sa delí v pomere 50:50, čo je takisto zakotvené v štatúte, a do systému financovania bol zaradený aj príspevok pre malé mestské časti s tým, že by nemal byť menší ako 3 percentá.

Prečítajte si aj: Dane z bytov a domov sa majú zvýšiť už nie o 100 percent, ale o 70

Miera solidarity v zmysle štatútu predstavuje v súčasnosti 3 percentá z finančného balíka pre všetkých 17 mestských častí, ktorý tvorí podiel na dani z príjmov fyzických osôb a dane z nehnuteľností, pričom o sumu zodpovedajúcu trom percentám sú ukrátené podiely štyroch veľkých mestských častí.

„V skutočnosti teda platíme zo svojho balíka viac ako tri percentá a nastal čas zmeniť to,“ tvrdil starosta Nového Mesta Rudolf Kusý. Petržalský starosta Vladimír Bajan a ružinovský Dušan Pekár zdôraznili, že iniciatíva finančne prispievať malým mestským častiam vznikla vo výnimočnej situácii, v čase krízy, no tá už pominula, a tak solidarita by sa postupne mala dostať na nulu.

Starostovia malých mestských častí sa bránia

Oponovali im však starostovia malých mestských častí Dušan Antoš (Rusovce), Ján Mrva (Vajnory) a Pavel Škodler (Jarovce), ktorí boli pri vzniku financovania mesta v roku 2008.

Starostovia tvrdia, že príspevok známy ako solidarita nevznikol z dôvodu krízy, ale ako súčasť systému prerozdeľovania financií mesta v roku 2008.

„Ak by sme mali ísť na nulu, potom výnos dane z nehnuteľností nech sa delí nie 50:50, ale 40:60 v prospech mestských častí, čo by lepšie odrážalo zaťaženosť územia napríklad tranzitnou dopravou, alebo priemyslom,“ zareagoval predseda združenia Ján Mrva.

„Solidarita však Devínu, ktorý je v nútenej správe, veľmi pomáha, aby si samospráva mohla plniť aspoň svoje základné funkcie,“ oponovala devínska starostka Ľubica Kolková. „Ale ani náhodou sa necítim dobre v role žobráka, ktorý naťahuje ruku k veľkým mestským častiach. Financovanie treba riešiť systémovo.“

Mieru solidarity znížili o polovicu, rokovať sa ešte bude na mestskej pôde

Regionálne združenie napokon tesnou väčšinou hlasov schválilo návrh starostu Rudolfa Kusého, aby miera solidarity v roku 2016 predstavovala 1,5 percenta všetkých prostriedkov získaných v uvedenom roku z dane z príjmov fyzických osôb a dane z nehnuteľností pre mestské časti.

Tento návrh s podpismi starostov štyroch veľkých mestských častí predloží Kusý mestskej rade.

Podľa starostu Lamača Petra Šramka však určite nejde o posledný návrh, keďže o solidarite sa má rokovať i vo finančnej komisii mestského zastupiteľstva i v samotnom mestskom zastupiteľstve.

Ján Mrva uviedol, že na pôde mestského zastupiteľstva bude nastolená aj otázka, s ktorou sa starostovia zaoberajú už dlhší čas a to účasť hlavného mesta na solidarite.

Tá by podľa ich návrhu mohla tvoriť 0,5 percenta spomínaných daňových príjmov pre mestské časti, o čo menej by platili veľké mestské časti (0,5 percenta vychádza na zhruba 430-tisíc eur).

„Zároveň by sa dohodou určil strop solidarity, ktorý by platil aj v budúcnosti,“ informovala Alžbeta Klesnilová,tlačová tajomníčka Regionálneho združenia starostov.

Prečítajte si aj: Starostovia by súhlasili so 40 percentným navýšením dane, súčasný návrh VZN sa im nepozdáva