Pozor na pitný režim! Netreba to s ním preháňať, radí odborník na výživu
Ak náš pitný režim tvorí nielen voda, ale aj minerálka, dôležitý je výber tej správnej. Na čo si pri výbere a konzumácii dávať pozor, poradí odborník na výživu.
Aktuálne prežívame veľmi horúce leto, takže pitný režim by mal mať na pamäti každý. Denne počúvame, že ak nebudeme prijímať dostatok tekutín, prejaví sa to na našom organizme – budeme unavení, bude nás bolieť hlava a časom si to odnesú aj obličky a podobne.
Netreba to preháňať
Čo sa však deje s naším telom, keď naopak pijeme príliš veľa vody? Nič totiž netreba preháňať a ak náš pitný režim tvoria minerálne vody, platí to dvojnásobne.
„Voda predstavuje polovicu až tri štvrtiny hmotnosti ľudského tela a jej obsah sa mení v závislosti od veku. Približne 40 percent tohto obsahu sa nachádza vo vnútri buniek, zvyšok v mimobunkovom priestore. Najviac vody obsahuje krv a miazga. Najvyšší obsah vody je v mozgu (až 90 percent), najnižší v zuboch, kostiach a tukovom tkanive,“ vysvetľuje odborník na výživu Pavel Blažíček. Obézni, ale aj starí ľudia majú teda tendenciu mať menší obsah vody v tele.
Množstvo vody potrebné pre organizmus je regulované pocitom smädu, ktorý sa stráca vekom. „Zdravý dospelý človek za deň bežne príjme pitím tekutín a potravou približne dva litre vody, ktorá sa vstrebáva v črevách. K tomuto množstvu treba ešte prirátať približne 0,4 litra tzv. metabolickej vody, ktorá vzniká v organizme ako produkt biologického spaľovania sacharidov, tukov a bielkovín,“ dodáva Blažíček s tým, že je dokázané, že potrebné denné množstvo vody závisí od váhy človeka, od prostredia v akom pracuje, od športovej aktivity, od veku a podobne.
Nezdravý pitný režim
Existuje však aj nezdravý pitný režim. Nadmernou konzumáciou vody, tzv. intoxikáciou, si môžeme veľmi ublížiť. Veľké množstvo vody v tele nebudú stíhať naše obličky, ale ani naše bunky, ktoré budú doslova expandovať. Najmä tie v mozgu. Známy je príklad, keď britská bežkyňa Kate Morio skolabovala po absolvovaní maratónu a dostala edém mozgu. Vypila toľko vody, že jej organizmus to nevydržal. Takže všetko s mierou, a platí to aj pri pití vody.
V súvislosti s príjmom a stratou vody v organizme je však nevyhnutné si uvedomiť, že tento neustály proces je spojený aj s príjmom a stratou minerálnych látok. Minerálne vody sú veľmi dôležité, lebo obsahujú minerálne látky, ktoré sa až v 60 percentách v organizme vstrebávajú. Dôležitý je výber správnej minerálnej vody.
„Po intenzívnom potení, po športovom výkone, napríklad po celodennej turistike môžeme piť aj minerálnu vodu s vyšším obsahom sodíka, inak sa odporúča piť voda s nízkym obsahom sodíka.“ V letných mesiacoch, u ľudí pracujúcich v horúcom prostredí a tiež u športovcov, sú vyššie straty minerálov a denný príjem minerálnych vôd by mal byť teda vyšší.
Sledujte obsah vody
V pitnom režime musí byť zohľadnené udržiavanie rovnováhy a pomeru zastúpenia jednotlivých minerálov. Minerálne a pramenité vody sa líšia svojím zložením. Vždy je vhodné prečítať si etiketu na obale, kde je uvedený obsah minerálnych látok vo vode.
„Denne potrebujeme napríklad 1000 až 1200 mg vápnika. Ak by sme vypili 1 l minerálky, ktorá obsahuje 400 mg vápnika, získali by sme cca 200 – 300 mg vápnika, a to je ešte málo. Zvyšok musíme ešte získať z mlieka, tvarohu, zeleniny, orechov, ovocia a pod,“ vysvetľuje odborník.
"Predávkovania minerálmi z minerálok sa teda vôbec nemusíme obávať, dôležité je ich však striedať, predídeme tak nadmernému a jednostrannému príjmu niektorej z minerálnych látok,“ vysvetľuje Blažíček a opatrnosť pri výbere a dávkovaní minerálnych vôd je potrebné zachovať v detskom veku či u dospelých s ochoreniami obličiek a srdca.
Vápnik a magnézium
Nedostatok minerálov nahrádza a vhodne dopĺňa dennú potrebu vápnika napríklad minerálna voda Budiš. Má účinok na dobré vstrebávanie vápnika v našom tele, vďaka čomu ho telo lepšie využije, a teda tak dopomáha k optimálnemu doplneniu jeho dennej potreby v prevencii proti osteoporóze, v poslednom období už závažnému medicínskemu i spoločenskému problému.
Má tiež osviežujúcu chuť a blahodarné účinky na celý organizmus, keďže priaznivo pôsobí na tráviaci systém, dýchací systém a činnosť obličiek. Môže podporiť aj pečeňovo-žlčové funkcie.
Pri magnéziu, ďalšom životne dôležitom minerále, sa potrebná denná dávka pohybuje okolo 300 – 400 mg. Prijaté magnézium však ešte neznamená aj vstrebané. Práve preto je nevyhnutný aj vyššie spomínaný vápnik, ktorý pomáha vstrebávať magnézium, a to ideálne v optimálnom pomere 1:3.
Ideálny pomer
Najefektívnejším spôsobom ako oba minerály telu dodať, je teda pitie vody. Z nej sa vstrebe až takmer 60 percent magnézia, pričom zo stravy a výživových doplnkov len 30 – 40 percent. Tieto dva minerály by nemali fungovať jeden bez druhého, a v tom ideálnom pomere ich ponúka napríklad slovenská magnéziová voda Gemerka, ktorá tak presne dopĺňa dennú dávku týchto dvoch minerálov.
Magnézium je okrem iného účinnou prevenciou proti stresu, nervozite alebo úzkosti, navodzuje rovnováhu v organizme. Tiež pomáha s únavou, poruchami spánku, svalovými kŕčmi či riedkymi kosťami.
Ilustračné foto