Petíciu za zachovanie ostrova Sihoť podpísalo už viac ako dvetisíc ľudí
Petíciu za zachovanie bratislavského ostrova Sihoť ako významného, strategického a najstaršieho vodárenského zdroja podpísalo za prvé tri dni od jej spustenia viac ako dvetisíc ľudí.
Pre členov petičného výboru je pritom veľkým povzbudením, že ľuďom záleží na ochrane pitnej vody, informoval riaditeľ Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Miroslav Dragun.
Petíciu svojím podpisom podporili aj mnohé známe bratislavské či slovenské osobnosti. Je medzi nimi napr. europoslanec Ivan Štefanec, bývalý poslanec NR SR a ekológ Mikuláš Huba, bratislavská mestská poslankyňa Elena Pätoprstá, dlhoročný riaditeľ Greenpeace na Slovensku Juraj Rizman či dokumentaristka a režisérka Zuzana Piussi.
Okrem rozbehnutia petície sa občianski aktivisti obrátili listom na ministerku pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabrielu Matečnú (nom. SNS) a ministra životného prostredia Lászlóa Solymosa. Žiadajú ich o stretnutie vo veci ochrany ostrova Sihoť a otvorenia verejnej diskusie k vyhláseniu Národného parku Dunajské luhy.
Prečítajte si aj: Občianski aktivisti spúšťajú petíciu za ochranu ostrova Sihoť
S ministerkou pôdohospodárstva sa chce stretnúť aj primátor hlavného mesta Ivo Nesrovnal. Ako uvádza na svojej oficiálnej facebookovej stránke, v súvislosti s plánovaným výrubom na ostrove Sihoť, bude žiadať o preverenie celej situácie.
Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja zvažuje podľa Draguna taktiež podanie žiadosti na prokuratúru. Tá by mala preskúmať zákonnosť navrhovaného desaťročného plánu ťažby štátnych lesov. Tie by totiž podľa plánov na roky 2016 – 2025 mali na ostrove Sihoť vyťažiť až 50 percent dreva.
„Máme podozrenie, že navrhovaný rozsah a forma ťažby dreva na ostrove Sihoť je v rozpore so zákonom o vodách, a taktiež v rozpore so zákonom o lesoch,“ konštatuje Dragun.
Petíciu môžete podpísať TU.
Aktivisti zároveň požadujú prinavrátenie ostrova Sihoť späť do majetku Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS). Tej v minulosti patrilo celé územie, v súčasnosti však spravuje len infraštruktúru a cesty. Rozhodnutím z roku 2002 totiž pozemky a lesy prešli do majetku Lesov Slovenskej republiky.
Tí plánovaný výrub odôvodňujú poškodenými a spráchnivenými stromami a plánovanou výsadbou nových, mladých stromov. Argumenty aktivistov o biznise a drancovaní s nedoziernymi následkami jednoznačne odmietajú. Prehodnotenie plánovaného rozsahu výrubu v ochrannom pásme 1. stupňa žiada aj samotná BVS, podľa ktorej by mala byť základnou funkciu lesa práve vodoochranná a nie produkčná.
Prečítajte si aj: Vieme, ako má vyzerať cyklomost Dúbravka – Lamač