Pestovanie v meste: Rady a tipy aj pre začiatočníkov. Aj váš balkón sa môže premeniť na bohatú záhradku

Michala vedie foresterblog.sk o pestovaní byliniek, ovocia a zeleniny na balkónoch a terasách, a tiež je autorkou knihy „Balkón ako záhradka“. Príležitostne vedie kurzy a workshopy o mestskom pestovaní. Viac v rozhovore:

Ako by ste charakterizovali „mestské pestovanie“?

Pestovanie v meste pre mňa znamená pestovanie jedlých rastlín na plochách, ktoré sú inak nevyužívané. Balkónoch a terasách, ale tiež na zanedbaných verejných plochách. To znamená, že ak má mesto nejaké voľné plochy, na ktorých rastie burina, prečo by na týchto miestach nemohli radšej rásť bylinky, ktoré by poslúžili ľuďom? Vždy sa pýtam, prečo keď sa niečo vysádza, sú to topole, javory, rôzne dreviny. Samozrejme, aj tie majú svoj význam, ale prečo nevysádzame aj čerešne, alebo jablone, z ktorých by sme mali všetci potešenie, krásne by kvitli a po odkvitnutí by nám ostali sladké plody?

Konkrétny príklad takéhoto pestovania?

Príkladom môže byť napríklad Záhrada pod pyramídou, ktorú sme otvorili minulý rok. Tá má trochu odlišný koncept ako ostatné komunitné záhrady. Vďaka veľkorysému priestoru môže byť rozdelená na dve rôzne plochy. V jednej časti bude komunitná záhrada, kde si ľudia budú môcť adoptovať za nejaký poplatok svoj pestovateľský box a pestovať si v ňom ľubovoľné ovocie a zeleninu. Z druhej časti by sme chceli spraviť mestský park. Nakúpili sme marhule, broskyne, olivy, figy a rôzne iné jedlé stromy a bylinky. Doteraz sme si neboli istí, či budeme môcť v prácach na záhrade pokračovať a otvoriť ju aj tento rok, ale pred pár dňami sme dostli definitívne povolenie a v týchto dňoch začíname všetko po zime obnovovať, aby sme mohli znovu otvoriť záhradu v blízkej dobe aj pre verejnosť.

Kto sa tu môže zapojiť?

Do časti, ktorá je verejná, môže prísť každý. Čoskoro zverejníme otváracie hodiny. Do komunitnej časti je potrebné sa prihlásiť. Minulý rok sme organizovali aj rôzne kurzy a workshopy, aby sa ľudia dozvedeli a naučili niečo nové. Plánujeme v tom pokračovať aj tento rok.

Na blogu však píšete aj o ďalších záhradách – Krasňanský Zelovoc, Vodárenská komunitná záhrada, Mobilná záhrada na Sasinkovej. Ako spolu všetky tieto záhrady a ich predstavitelia vychádzajú?

V podstate sa všetci viac či menej dobre poznáme a navzájom sa podporujeme a pokiaľ je to možné tak vzájomne spolupracujeme a pomáhame si, raz treba požičať stoličky, inokedy vyzdieľať zaujímavú aktivitu. Nedávno sme napríklad organizovali neformálne stretnutie, kde sme spoločne prejednávali tému potenciálu bratislavských mestských fariem a napriek tomu, že išlo o akciu zorganizovanú tak-povediac na poslednú chvíľu, zišlo sa nás takmer 15 ľudí, ktorí sa v Bratislave aktívne venujú či už mobilným záhradám, pestovaniu, alebo malým farmám. To sú však len zástupcovia jednotlivých iniciatív. Ľudí, ktorí sa venujú aktívne mestskému pestovaniu je samozrejme, v Bratislave podstatne viac.

Aké sú ešte ďalšie možnosti pestovania pre tých ľudí, ktorí nemajú vlastnú záhradku dokonca ani balkón?

Sú to napríklad komunitné záhrady, kde má človek k dispozícii nejaký svoj kúsok zeme svoj pestovateľský box, v ktorom môže pestovať. Okrem záhrad vznikol v Bratislave aj komunitný ovocný sad v Dúbravke, známy ako Jedlé mesto. Záujemcovia môžu sledovať aktivity na Facebooku a zúčastniť sa ktorejkoľvek brigády, ktoré sa konajú zväčša v nedeľu za pekného počasia. A momentálne sa tiež rozbieha aj komunitná vinica na Pionierskej, kde sa ľudia môžu naučiť, ako sa pestuje vinič. Jedna vec je získať priestor na pestovanie, druhá vec ale je vedieť, čo sadiť a ako sa o to ďalej starať…

Váš balkón je dôkazom toho, že aj z malého priestoru vieme spraviť bohatú záhradku. Čo všetko vieme dopestovať na balkóne?

Moja teória znie, že pestovať na balkóne v nádobách sa dá čokoľvek. Ide len o to, či vieme rastline vytvoriť správne podmienky. To sa odvíja napríklad od toho, na akú svetovú stranu máme otočený balkón, či tam nie je príliš veterno, či vieme zabezpečiť rastline dostatok závlahy, alebo či máme dostatočne veľké nádoby, v ktorých pestujeme a podobne. Pokiaľ vieme zabezpečiť vhodné podmienky, vieme vypestovať čokoľvek, čo chceme.

Takže napríklad aj paradajky, papriku, šalát,…?

Ľudia dokážu na balkóne v nádobách vypestovať aj figovník, takže paradajky ani paprika nie sú problém. Tie, na rozdiel od figovníka, nepotrebujú taký veľký priestor a teda ani také veľké nádoby na pestovanie. Navyše, sú to veľmi vďačné rastliny s množstvom plodov. Balkónové pestovanie je však aj o experimentovaní. Každý si to musí vyskúšať sám vo svojich podmienkach a pritom sa držať základných pravidiel pestovania. Napríklad, že táto rastlina potrebuje veľa slnka, ako spomínaná paprika, paradajky či cukina a naopak, listová zelenina ako šalát, alebo rukola má radšej polotieň.

„Základné znalosti o pestovaní“. Čo ak nemáme ani tie?

Trh a trhovníci. Ja mám s trhovníkmi veľmi dobrú skúsenosť. Sú to ľudia, ktorí to čo ponúkajú, aj sami dopestovali, majú k tomu vzťah a hlavne majú bohaté skúsenosti, s ktorými sa radi podelia. Veľa informácii sa dá nájsť aj na internete. Na svojom blogu pravidelne uverejňujem aktuálne pestovateľské rady, podľa toho, čo práve robím v záhradke aj ja.

Hovorili sme o paprike, paradajkách, figovníkoch, ale ako je to s pestovaním byliniek?

Pri bylinkách je to ešte jednoduchšie. Na každom balkóne by podľa mňa mala byť aspoň jedna nádoba s mätou. Veľmi rýchlo rastie, vieme ju všestranne využívať, a môžeme ju aj viackrát do roka zrezať , čím zároveň podporíme jej rast.

Je potrebné, aby sme zakúpenú sadeničku alebo bylinku presadili?

Určite áno. Treba rastlinám dopriať väčšiu nádobu a tým viac priestoru na rozvoj koreňovej sústavy, prostredníctvom ktorej prijíma potrebné živiny. Určite je dobré nechať si tiež poradiť od toho, od koho sme sadeničku kúpili.

Ako zistíme, že bylinka alebo aj sadeničky, ktoré si kupujeme, sú zdravé?

Nenakupovala by som žiadne bylinky v supermarketoch, pretože ich spôsob pestovania je intenzívny a rastliny zväčša dlho nevydržia. Skôr by som sa orientovala na malých predajcov, prípadne špecializované záhradkárske obchody. Každopádne, je dôležité rastliny podrobne preskúmať, treba sa vždy pozrieť na listy zo spodnej časti a na kvety. Ak sú rastlinky niečím napadnuté, mali by sme to vidieť voľným okom. Základ je nepriniesť si domov chorú rastlinku, pretože škodcovia z jednej rastliny sa ľahko rozšíria aj na ďalšie.

Čo potom?

Ak je nejaká rastlina napadnutá, treba ju izolovať od ostatných a čo najrýchlejšie podniknúť kroky na odstránenie jej škodcov. Či už osprchovaním, alebo použitím niektorého z bežne dostupných ekologických prípravkov. Sú však aj rôzne postreky, ktoré si vieme pripraviť doma.

A čo v zime? Ako pripravíme náš balkón na zimu?

Ak pestujeme v nádobách, tak je to jednoduchšie, pretože nič netreba špeciálne zazimovávať, ale stačí jednoducho preniesť rastlinky, ktoré nie sú mrazu odolné, dovnútra. Ostatné môžeme nechať na balkóne, zem zamulčovať lístím, alebo slamou, rastlinky umiestniť do rohu, kde nefúka a budú aspoň trochu chránené, prípadne môžeme rastlinky obaliť, ale v našich končinách nebývajú zimy veľmi tuhé, takže obalenie zväčša nie je potrebné. Skôr je dôležité nezabudnúť rastlinky z času na čas poliať aj v zime, aby nevyschli.

Ako to začalo u vás? Kedy ste v sebe našli záľubu pre pestovanie?

Pestovanie pre mňa predstavuje veľmi príjemnú aktivitu, alternatívu k rôznym iným voľnočasovým aktivitám, nakoľko napríklad k športu ma to nikdy veľmi neťahalo. Súvisí to ale i s mojimi spomienkami z detstva, kedy som chodila k mojej babke na záhradu a pozorovala ako všetko rastie, ako sa vykopávajú zemiaky, jednoducho som vždy na záhrade zažívala svoje malé dobrodružstvo. Keďže teraz bývam v paneláku, začala som sa venovať pestovaniu na balkóne a postupne ma to celkom prevalcovalo. Časom som do toho zapojila aj môjho syna a začala som o tom písať. Najprv na facebookovej stránke, neskôr pribudol samostatný blog. Postupne som okrem pestovania na balkóne začala mapovať a písať aj o rôznych iniciatívach, ktoré sa aktívne venujú pestovaniu v našom meste – komunitných záhradách, sadoch a podobne. A minulý rok na jeseň sme sa spolu s rodinou pridali k Záhrade pod pyramídou, ktorú pomáhal stavať aj náš vtedy iba 3 ročný syn. Doteraz na to veľmi rád spomína.

Prečo má pestovanie v meste zmysel?

Tých dôvodov je viacero. Okrem dobrého pocitu má pestovanie v meste aj veľmi ekologický a výživový rozmer. Potraviny, ktoré k nám cestujú z ďaleka strácajú na čerstvosti aj kvalite. Navyše, celý tento transport výrazne znečisťuje životné prostredie. Rovnako je tu aj fakt, že ak namiesto vysadenia zelene nejaký priestor zabetónujeme, teplota v meste sa automaticky zvyšuje a to rovnako ovplyvňuje klímu v meste. A azda netreba ani hovoriť, že zelené plochy do mesta patria aj z vizuálneho, pocitového hľadiska.

Vieme byť potravinovo sebestační?

Každé mesto môže podľa môjho názoru byť aspoň čiastočne sebestačné. Bratislava má napríklad veľkorysé nevyužívané plochy zarastené burinou, či množstvo opustených, nevyužívaných budov. V týchto priestoroch môžeme vybudovať technologicky vyspelé, inovatívne farmy, ktoré už bežne fungujú v iných rozvinutých mestách a v nich dopestovať nezanedbateľné množstvo čerstvej zeleniny priamo tu v meste. Napríklad v švajčiarskom meste Bazilej funguje akvaponická farma schopná produkovať lokálnu organickú zeleninu a tiež ryby. A farma na podobnom princípe funguje aj v americkej Minnesote, v starom, opustenom pivovare a tiež aj v ďalších amerických mestách. Tak prečo nie v Bratislave?

Pestovaniu sa venujete už niekoľko rokov, majú ľudia stále viac záujem dopestovať si niečo sami?

Myslím si, že áno. Určite to súvisí aj s tým, že sa čoraz viac zaujímame o to, čo jeme. Hľadáme v obchodoch kvalitné suroviny, chodíme nakupovať čerstvé mäso, ovocie a zeleninu na trhy a do tržnice. Vidíme to aj na trhoch v Starej tržnici, o ktoré je stále väčší záujem, trhovníci si našli svojich pravidelných zákazníkov. Ľudia sa pýtajú na pôvod potravín, ich zloženie a to je veľký posun vpred. A veľa ľudí sa zaujíma aj o to, čo sa ako pestuje a čo z toho si vedia vypestovať aj oni sami. Zapájajú sa do komunitných záhrad, píšu mi na blog, čítajú knižky. Zisťujem, že aj čoraz viac mojich kamarátov sa venuje pestovaniu. Často si spolu vymieňame skúsenosti, niekedy vieme debatou o záhradkárskych úspechoch a strastiach stráviť celé hodiny, to by ma kedysi ani zďaleka nenapadlo. Mám pocit, že sa všetko uberá dobrým smerom.

Autor fotografií: Michala Hrnčiarová.