Obyvatelia nechcú garáže pri Justičnom paláci
Ľudia sa totiž boja ničenia parku i množstva áut, ktoré môžu s výstavbou garáží prísť. Obyvatelia okolitých domov pri bratislavskom Justičnom paláci opätovne vyjadrili nesúhlas s navrhovanou výstavbou podzemných garáží v tejto lokalite. Nepresvedčila ich ani verejná diskusia.
Verejná diskusia sa konala za účasti hlavnej architektky Bratislavy Ingrid Konrad, architektov, ktorí proces pripravujú po odbornej stránke, i zástupcu investora – Krajského súdu v Bratislave.
Občiansky aktivista a miestny poslanec bratislavského Starého Mesta Matej Vagač, ktorý stojí za petíciou proti výstavbe podzemných garáží pri Justičnom paláci, tvrdí, že garáže znamenajú veľa smradu, hluku, emisií a zníženie životnej úrovne.
Podľa jeho slov na niektorých podzemných garážach v Bratislave, ktoré majú na strechách umiestnenú zeleň, sa väčšinou nachádzajú zakrpatené i vyschnuté stromy a nerastie tu plnohodnotná zeleň.
„Práve keby sme v týchto miestach pri Justičnom paláci dovolili stavať podzemné garáže, na tejto ploche vyrastú nejaké komíny, schodiská, technické zariadenia, zničí to prirodzenú zeleň a mikroklímu danej lokality,“ skonštatoval Vagač s tým, že mesto nemá byť určené na garáže, ale pre ľudí.
Podľa architekta Mateja Gréberta je ale parkovanie pred Justičným palácom živelné, čo treba vyriešiť. Ako tvrdí, projekt podzemných garáží vie byť realizovaný tak, aby nedošlo k žiadnemu výrubu stromov v dotknutej lokalite. „V tom priestore chceme zachovať zeleň. Tam nemá dôjsť k vydláždeniu či vybetónovaniu tej plochy. Ten verejný priestor chceme zachovať,“ uviedol v diskusii.
Spustiť chcú aj participatívny proces, do ktorého chcú zapojiť občanov z okolia Justičného paláca, aby bol projekt osožný pre krajský súd jeho návštevníkov i obyvateľov z okolia.
Zástupca Krajského súdu v Bratislave Lukáš Kapičák v rámci verejnej diskusii uviedol, že garáže majú slúžiť verejnosti i návštevníkom súdu. Projekt ich výstavby je podľa neho v súčasnosti myšlienka, ktorej cieľom je zlepšiť dopravnú situáciu pri Justičnom paláci.
„My sa striktne riadime ustanoveniami zmluvných vzťahov s hlavným mestom. My ich rešpektujeme a riešime následnosť jednotlivých krokov,“ povedal.
Zúčastnená verejnosť však s argumentmi architektov ani zástupcu súdu nesúhlasila a vyzvala mestských poslancov, aby zrušili hlasovanie bývalého zastupiteľstva, ktorým minulý rok schválilo nájom pozemkov pri Justičnom paláci.
Zmluva nadobudla účinnosť minulý rok v novembri. Hlavné mesto krajskému súdu ňou na 25 rokov prenajalo vyše 5200 štvorcových metrov parciel na Záhradníckej ulici. Nájom na 25 rokov je za symbolické jedno euro ročne. Proti budovaniu podzemných garáží pri Justičnom paláci však začali bojovať občania i petíciou, ktorú spustili vlani a pod ktorú sa podpísalo viac ako 3600 ľudí.
Krajský súd začiatkom roka hlavné mesto informoval, že zámer je ešte len vo fáze ideového návrhu a ide sa hľadať urbanisticko-architektonické riešenie. Sľúbil mu však, že sa budú v čo najširšej miere snažiť akceptovať oprávnené požiadavky občanov a plne spolupracovať od počiatočnej fázy realizácie s dotknutými samosprávnymi orgánmi.
Samospráva má však niekoľko možností, ako od nájomnej zmluvy odstúpiť. Poslanci schválili garáže bez predloženého investičného zámeru. Ten musí podľa zverejneného dodatku k nájomnej zmluve krajský súd predložiť na posúdenie a odsúhlasenie mestu do konca júna 2016.
Mesto ho potom musí odsúhlasiť do konca roka 2017. Do konca roka 2018 následne musí byť vydané územné rozhodnutie na realizáciu podzemných garáží, do konca roka 2020 zase stavebné povolenie a do konca roka 2023 kolaudačné rozhodnutie. Ak sa niektorý bod nedodrží, mesto Bratislava môže od zmluvy odstúpiť.