Obdobie zábav a plesov sa končí. Ako Bratislavčania oslavovali fašiangy kedysi?

Zdroj: TASR

Slovo fašiang pochádza z nemeckého vast-schane, ktoré vo voľnom preklade znamená posledný nápoj. Fašiangy sa každoročne začínajú deň po Troch kráľoch a končia sa v utorok pred Popolcovou stredou. Sú obdobím jedla a zábavy.

Plesy pre všetkých

Oslavy fašiangov sa líšia nielen regionálne, ale aj medzi mestami a dedinami. Kým pre dediny sú typické rôzne veselice či maškarné sprievody, v mestách je tradícia fašiangov spojená predovšetkým s plesmi a bálmi. A bolo to tak už aj v minulosti.

„V Bratislave bolo veľa záujmových skupín, ktoré mali svoje plesy a bály. Vlastný ples mali však aj fiakristi či práčky, čo znamenalo, že každá sociálna skupina mala svoje možnosti spoločenskej zábavy,“ prezradila etnologička a historička Katarína Nádaská.

Okrem bálov a plesov sa fašiangové obdobie v Bratislave vyznačovalo aj inými činnosťami. „Od Troch kráľov sa mládež sánkovala na Železnej studničke a na jazerách sa korčuľovalo pri hudbe. Bola tam reštaurácia s výhľadom na jazero a čašníci podávali priamo na ľad varené víno, punč alebo čaj,“ povedala Nádaská.

Sprievody v maskách

Dediny v blízkosti Bratislavy mali zase svoje fašiangové obchôdzky s maskovanými figúrami. Typické boli masky kozy, medveďa, turoňa, slamníka, Žida či cigánky. „Tieto sprievody chodili po celej dedine a v každom dvore vytancovali domácich, za čo dostali do košíka výslužku – klobásky, vajíčka alebo slaninku. Zo surovín si potom v utorok pred Popolcovou stredou spravili zábavu, ktorá končila o polnoci aktom pochovávania basy,“ doplnila etnologička. Tieto zvyky sa v niektorých obciach Bratislavského kraja darí zachovávať dodnes.

Počas fašiangov sa konali aj svadby a zabíjačky. Boli to akcie, ktoré spájali celé spoločenstvá. Na stoloch sa objavovali špeciálne jedlá – huspenina, zabíjačkové jedlá, fanky, pampúchy aj šišky vyprážané v masti.

Ilustračný obrázok