Nelichotivý výsledok: Bratislava výrazne ZAOSTÁVA v rebríčku miest vhodných pre pohyb detí

Bratislava sa umiestnila v rebríčku najlepších európskych miest pre samostatný pohyb detí peši alebo na bicykli na 27. mieste. Rebríček vychádza z oficiálnych údajov, ktoré zozbierala medzinárodná nezisková organizácia Clean Cities Campaign. Tá porovnávala mestá na základe troch ukazovateľov, ktoré súvisia s odporúčaniami UNICEF a ďalších odborníkov, ako urobiť mestá a mobilitu priateľskejšími k deťom.

Kto je na špičke?

Na prvom mieste sa umiestnilo mesto Paríž, ktoré urobilo veľký pokrok. „Metropola Francúzska sa dostala na čelo tabuľky 36 európskych miest vďaka rozsiahlej, hoci relatívne novej sieti chránených cyklotrás, zníženým rýchlostným limitom a zónam s obmedzenou premávkou áut v blízkosti škôl," uvádza sa v správe. Na ďalších miestach sa umiestnili Amsterdam, Antverpy, Brusel, Lyon a Helsinki. Na konci rebríčka sa vyskytujú najmä mestá južnej, strednej a východnej Európy, hoci Vroclav, Ľubľana a Varšava sú pozitívnymi výnimkami.

Prvým hodnotiacim kritériom je počet tzv. školských ulíc pri základných školách, na ktorých je obmedzená automobilová doprava s cieľom zvýšiť bezpečnosť cestnej premávky, obmedziť hluk a zlepšiť kvalitu ovzdušia, ako aj podmienky pre pešiu a cyklistickú dopravu. „Londýn ich má v blízkosti základných škôl 525, čo je oveľa viac, ako ktorékoľvek iné mesto v rebríčku. Na ďalších miestach sú Miláno a Paríž," vyplýva z prieskumu.

Cítia sa bezpečne

Štúdie ukazujú, že deti sa cítia bezpečnejšie na cyklotrasách, ktoré sú fyzicky oddelené od premávky, čo je druhé hodnotiace kritérium. Paríž aj Helsinki majú chránenú sieť cyklotrás, ktorej dĺžka tvorí takmer polovicu (48 percent) dĺžky ich cestnej siete, čo je viac ako v ktoromkoľvek inom meste v rebríčku. Na ďalšom mieste je Kodaň so 43 percentami. V Bratislave tvorí dĺžka oddelených cyklotrás podľa údajov magistrátu 12,5 percenta dĺžky cestnej siete.

Obmedzenie rýchlosti

Tretím kritériom je obmedzenie maximálnej rýchlosti na 30 km/h, ktoré znižuje znečistenie a nehodovosť, čo je možnosť podporovaná WHO, OECD aj European Transport Safety Council. „Paríž obmedzuje rýchlosť na 30 km/h alebo menej na takmer celej dĺžke svojich komunikácií (89 percent), čo je viac ako v ktoromkoľvek inom meste v rebríčku, za ním nasledujú Brusel a Lyon," uvádza sa v správe. V Bratislave je takto regulovaných 36,2 percenta ci­est.

„Deti, najmä dievčatá, majú menej voľného pohybu po meste a sú menej aktívne ako kedysi. Náš rebríček však ukazuje, že rodičia, učitelia a samosprávy môžu dosiahnuť obrovský a rýchly pokrok. Prejsť sa dnes Parížom je v porovnaní so situáciou spred 10 rokov ako závan čerstvého vzduchu. Vyžaduje si to víziu, vedenie a trvalé investície, ale väčšina miest môže a mala by dosiahnuť podobný pokrok," uviedla riaditeľka kampane Clean Cities Campaign Barbara Stoll.

Pred Bratislavou je veľa práce

„Hodnotenie ukazuje, že kým sa Bratislava stane mestom skutočne priateľským k budúcim generáciám, má pred sebou ešte veľa práce. Pre zdravé a samostatné deti je potrebné v oveľa vyššom tempe vytvárať oddelenú cyklistickú infraštruktúru a upokojovať automobilovú dopravu“, dodáva prezident Cyklokoalície Dan Kollár, ktorá spolupracuje s Clean Cities Campaing.

Podľa prieskumu sa ukazuje, že noví aj starí lídri rebríčku často vďačia za svoj úspech angažovaným vedúcim predstaviteľom miest, čo je faktor, ktorý môže narušiť inak jasné rozdiely vo výkonnosti medzi severom a juhom Európy, západom a východom alebo medzi úrovňami príjmov. Národná politika je menej rozhodujúca, pričom aj mestá v tej istej krajine získavajú veľmi rozdielne hodnotenia.

Vo všeobecnosti mestá získavali vysoké známky najmä za zníženie rýchlostných obmedzení a slabšie hodnotenia za nízky počet alebo absenciu školských ulíc – čo je tiež dôvod, prečo žiadne mesto nezískalo známku A. Paríž sa k tomu priblížil, keďže dosiahol dobré výsledky vo všetkých troch ukazovateľoch. Stále musí vytvoriť viac školských ulíc, čo však parížska radnica v najbližších rokoch plánuje.

Zle dopadla aj Praha

Na konci rebríčka, so známkami E a F, sa z rôznych dôvodov ocitlo množstvo miest z južnej, strednej a východnej Európy. Bratislava sa umiestnila na 27. mieste a Praha na 25. mieste. Obe tesne predstihli osem miest, ktoré správa označila za zaostávajúce mestá, pretože získali známky E a F. Desať miest nemá žiadne školské ulice a väčšina z tých, ktoré v Európe existujú, sú v platnosti len v čase odvozu a vyzdvihovania detí, a nie na pešej zóne.

„Vozidlá môžu stále jazdiť nebezpečne rýchlo v piatich mestách, kde je menej ako 10 percent ulíc s obmedzením rýchlosti na 30 km/h, zatiaľ čo chránené cyklistické pruhy sú v 36 mestách pomerne zriedkavé a v priemere pokrývajú len 17 percent mestských ciest," uvádza organizácia Clean Cities a vyzýva všetky mestá, aby prijali prístup k mestskej mobilite zameraný predovšetkým na deti.

Vlády by podľa odporúčaní organizácie mali posilniť postavenie samospráv, zatiaľ čo Európska komisia by mala v pripravovanej legislatíve viac podporovať vytváranie školských ulíc a cyklotrás, a tiež zlepšiť zber údajov v oblasti mobility na celoeurópskej úrovni.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.

Foto: ilustračné