Násilie a mučenie pri vypočúvaní je vo svete bežné. Viete ako prebieha vypočúvanie u nás?
Bitie, elektrošoky, stresové polohy, bičovanie, fingované popravy, topenie, ihly pod nechty, sexuálne zločiny,... To je len zlomok príkladov mučenia, ktoré sa každodenne odohrávajú vo svete. Dnes si pripomíname Medzinárodný deň na podporu obetí mučenia.
Pri tejto príležitosti porozprávala o súčasných vypočúvacích metódach na Slovensku JUDr. Iveta Bačíková, PhD. z Akadémie Policajného zboru v Bratislave. Tlačová konferencia sa konala v netradičných priestoroch, ktoré nie sú bežne prístupné pre verejnosť, v Galérii pod Mestským divadlom P.O. Hviezdoslava (bývalé kryty civilnej obrany).
Podľa Bačíkovej je výsluch na Slovensku procesným úkonom a súčasne kriminalistickou metódou, pričom v praxi k žiadnemu fyzickému kontaktu alebo násiliu nedochádza. „Ak výnimočne k dôjde k fyzickému kontaktu, jedná sa prakticky vždy o útok zo strany vypočúvaného smerom k policajtovi. V takom prípade je prípad ukončený vynúteným služobným zákrokom,“ vysvetlila Bačíková.
Mučenie je u nás absolútne zakázané, to znamená, že sa nesmie používať za žiadnych okolností a v žiadnom prípade. V závislosti sa od konkrétnej výsluchovej situácie v praxi využíva najmä taktický postup – poskytovanie pomoci pri prekonávaní prekážok vypovedať a na vybavenie si zdanlivo zabudnutého.
Amnesty International sa téme mučenia venuje už viac ako 30 rokov. „Chceme osloviť širokú verejnosť a upozorniť ju na problém mučenia. Naším cieľom je svet oslobodený od mučenia,“ povedala Lucia Bernátová, koordinátorka kampaní Amnesty International Slovensko. Počas piatich rokov zozbierala AI informácie o využívaní mučenia v 141 krajinách sveta.
Podľa celosvetového prieskumu až 21 percent ľudí potvrdilo, že sa obávajú, že by mohli byť mučení, ak by ich zatkli. Prieskumu sa zúčastnilo 21 221 ľudí z 21 krajín sveta.
Mučenie sa najčastejšie používa pre získanie priznaní, informácií, prenasledovanie zraniteľných skupín, podozrivých z terorizmu… Medzi najčastejšie metódy mučenia patrí bitie, elektrošoky, stresové polohy, predĺžený pobyt v izolácii, bičovanie, fingované popravy, topenie, dusenie, ihly pod nechty, palénie cigaretami, bodanie, nedostatok spánku, jedla a pitia, sexuálne zločiny a poníženie.
Svoje o tom vie aj Farkhod Mukhtarov, uzbecký ochranca ľudských práv, ktorý bol uväznený na základe politicky motivovaných obvinení z podvodu a korupcie. Mukhtarov bol vystavený mučeniu a zlému zaobchádzaniu, len pre to, aby ho prinútili k priznaniu.
Z amerických krimi filmov pozná verejnosť najmä obraz „dobrého a zlého policajta“. „Metóda v USA známa a používaná ako "good cop, bad cop“ sa v SR prakticky takmer vôbec nerealizuje. Výnimočne sa môže objaviť v praxi operatívy, aj to však vo veľmi miernej podobe založenej len na rozdielnom prístupe v komunikácii smerujúcej k vypočúvanému," ukončila Bačíková.