Nahradia peniaze veľkonočné tradície? Zo šibačky sa stáva biznis pre mladých
Kupačov a šibačov dnes finančná odmena rozhodne poteší viac, ako maľované vajíčko. Z Veľkej noci sa stáva biznis, mladí si vedia v tento deň slušne privyrobiť
V minulosti bolo najčastejším darom pre kupačov ručne zdobené vajíčko. „Vymaľovať si kraslicu bolo vecou prestíže. Dievčatá sa tejto činnosti venovali už mesiac pre Veľkou nocou,“ hovorí etnologička Katarína Nádaská. Podstatou Veľkej noci je, aby ženy boli vrtké, krásne a mladené počas celého roka. Vajíčko predstavuje symbol života a lásky.
Okrem kraslice bolo typickou odmenou pre kupačov pohostenie. Dospelí muži dostávali aj poldeci pálenky. Peniaze sa k veľkonočným výslužkám pridali až neskôr, po druhej svetovej vojne. Súviselo to s tým, že ženy začali pracovať a v rodine bolo viac peňazí.„V 60. až 70. rokoch, keď chlapci kúpali spolužiačky z triedy, sa štandardne dávali dve koruny. V 80. rokoch si chlapci mohli vyšibať až 200 korún,“ približuje Nádaská.
Zvyk dávať kupačom peniaze pretrváva aj dnes, mladí si vedia na šibačke slušne privyrobiť. Slovenky dávajú kupačom od päť do desať eur. „Môže sa stať, že sa kvôli peniazom postupne vytratia tradície. Keď deti začnú vnímať polievačku ako zdroj finančného prilepšenia, zvyk sa môže úplne vytratiť,“ varuje Nádaská na záver.
Prečítajte si tiež: Stužky na korbáči boli formou prestíže. Ako vyzerala Veľká noc v Bratislave pred sto rokmi