Modrý autobus, ktorý ponúka originálne pokrmy. Chalani z Poľnej poňali gastronómiu trochu inak

Uličník, to je oficiálny názov tohto stánku s občerstvením, kde si dvojica kamarátov plní svoj sen a snaží sa okoloidúcim ponúknuť gurmanský zážitok skutočne inovatívnym spôsobom. Prečítajte si exkluzívny rozhovor s ľuďmi, ktorí priniesli do Bratislavy niečo nové.

Priznám sa, že váš autobus ma upútal už z diaľky a neskôr to bola aj príjemná vôňa, ktorá z neho vychádzala. Predstavte našim čitateľom v čom spočíva váš biznis?

Sme dvaja chalani, ktorí pracovali v zahraničí, zarobili tam peniaze a v Bratislave sa rozhodli pretaviť kulinárske skúsenosti do pokrmov, ktoré tu ponúkame. Ide vlastne o stánok s občerstvením na štyroch kolesách, kde predávame skutočne originálne pokrmy pre všetkých a navyše si ich môžu vychutnať vonku, čo tomu pridáva jedinečnú atmosféru.

Ako dlho tu už na Poľnej fungujete?

Modrý autobus tu po prvýkrát zaparkoval 12. apríla tohto roku a myslíme si, že hneď od prvého dňa sa nám podarilo svojou kuchyňou osloviť ľudí, ktorí sa neboja vyskúšať niečo nové, prípadne jedlá, ktoré v živote neochutnali.

Čo teda vaša kuchyňa ponúka?

Rozhodli sme sa zúročiť naše skúsenosti so zahraničnou, ale aj domácou kuchyňou a ponúknuť našim zákazníkom chutné jedlo. Čím sa líšime od ostatných reštaurácií a iných predajní, že skutočne ponúkame originálne recepty, ktoré si pripravujeme sami. U nás nájdete rôzne špeciality ako je indické kari, lepeň placka, lokše, arabské jedlá, ale nevyhýbame sa ani pokrmom, ktoré sú Slovákom viac známe. Ku príkladu každý štvrtok varíme guláš, ktorý vždy zoženie veľký úspech. Vlastne ponúkame z každého rožka troška.

Ak tomu správne rozumiem máte pravidelné menu, ku ktorému každý deň pridávate nejakú špecialitu?

Presne tak máme tu pochúťky, ktoré sú na našom jedálnom lístku stále, plus k tomu navaríme pokrm, ktorý sa bude dať zakúpiť iba v konkrétny deň. Snažíme sa nabehnúť na systém, že každej špecialite už priradíme konkrétny deň, aby naši zákazníci vedeli, ktorý deň sa môžu napríklad tešiť na maďarský guláš. Nechceme variť iba pre určitú skupinu ľudí. U nás sa môžu najesť aj vegetariáni, ale aj tí, ktorí potrebujú k životu mäso.

Guláš? Ten sa asi varí dlho, čiže niektoré dni si asi skoro privstanete?

No neplatí to iba pri guláši. Napríklad ak ideme variť indické kari treba skutočne skoro vstávať. Čiže prebúdzanie sa o tretej ráno nie je pre nás nič nové. Potom sa stretneme a ideme pripraviť konkrétne špeciality do našej vývarovne odkiaľ jedlo prevezieme sem na Poľnú ulicu.

Okrem jedla si môžu u vás hostia pochutnať aj na niečom inom?

Myslíme aj na to, že po jedle príde smäd a tak predávame aj rôzne nápoje. Napríklad vyrábame si vlastné sirupy, ale ľudia si u nás môžu vychutnať aj čaj alebo kávu. Čo sa týka tvrdého alkoholu tomu sa zásadne vyhýbame, no varenému vínku v tomto počasí veľa zákazníkov nepohrdne.

Ponúkate aj niečo typicky slovenské?

Priznám sa snažili sme sa do nášho menu zakomponovať aj typicky slovenské výrobky, no ponúkať ich takto na ulici sa nám bohužiaľ nepodarí. Najbližší je k slovenskej kuchyni asi lepeň alebo typický maďarský guláš.

V čom ste iní ako ostatné pouličné stánky s občerstvením?

Myslím si, že je to hlavne prístup aký ku zákazníkom prechovávame. Ak sa rozhodnú u nás najesť vždy s nimi radi prehodíme pár slov a udržiavame tak osobný kontakt. Preto sa veľakrát stane, že aj oni nám dajú nápad na nejaký recept. Ďalšou výhodou je, že zákazníci vidia ako im ich objednávku pripravujeme, čiže nemusia sa báť, že ich jedlo nejako pošpiníme alebo niečo podobné.

Aký je vlastne váš oficiálny názov, lebo žiadnu reklamu na vašom vozidle nevidím?

My sme sa pomenovali Uličník, ale je pravdou, že ľudia nás volajú hocijak. Modré autíčko, modrý autobus, chalani z Poľnej. Bol to aj náš zámer si na náš stánok nedať žiadny názov, aby sa o nás na verejnosti rozprávalo ako sa komu zachce. Zákazníci si tak môžu predávať odporúčania, poprípade chvály medzi akým spôsobom chcú.

Na reklame si teda veľmi nepotrpíte?

To teda nie. Sme tu iba my dvaja a snažíme sa našu prácu robiť tak, aby si o nej ľudia rozprávali. Starý štýl, staré autíčko, jednoducho starý spôsob komunikácie. Naši štamgasti vedia kde nás nájdu, tu nás môžu pochváliť, respektíve sa posťažovať. Reklamu si robíme vlastne sami tým čo ponúkame, a ako vystupujeme. Myslím si, že aj tak našou najvýraznejšou reklamou je už samotné modré auto.

Prichádza zimný čas a Vianoce, máte na toto obdobie pripravené nejaké novinky?

Chceli sme túto ulicu oživiť nahnať sem ďalších predávajúcich, ale nie je na to čas. Zatiaľ iba štvrtky fungujú tak, že sem prídu svoje produkty ponúkať aj ďalší obchodníci, ale cez týždeň je nás tu naozaj iba zopár. A pochopiteľne náš deň závisí aj od počasia, keďže sme v exteriéry.

Ak napadne sneh neobávate sa, že vám zákazníkov ubudne?

To ani nie, jediného sa obávame, že naše auto zapadne a nebude môcť vyjsť z parkoviska. Už sme tu pol roka a naši pravidelní zákazníci nám sľúbili, že po obedík si prídu aj vo fujavici.

Takže zatiaľ ste so svojim podnikaním spokojní?

Musíme priznať, že sme milo prekvapení. Už od prvého dňa sme našli svoju klientelu, ktorá sa snáď bude aj naďalej rozširovať. Sme radi, že ľudia hlavne oceňujú náš osobný a priateľský prístup k obsluhovaniu.