Niekoľkomiliónová návratná pôžička pre mesto: Klinec do rakvy alebo pomocná ruka?
Minulý rok sa formou návratnej pôžičky uvoľnila pre Bratislavu výpomoc vo výške 2,5 milióna eur. O 5 miliónov viac požiadalo mesto tento rok. Vláda to na svojom rokovaní odklepla a Bratislava tak dostane 7,5 miliónov na rozvoj a podporu funkcií hlavného mesta. Nie podľa každého je to správny krok.
Mesto Bratislava požiadalo Ministerstvo financií o ďalšiu návratnú finančnú pôžičku, tento raz vo výške 7,5 miliónov eur. Vláda Roberta Fica na svojom včerajšom rokovaní tieto peniaze pre hlavné mesto schválila, rovnako ako v predchádzajúcom roku. Vtedy však išlo o sumu nižšiu o päť miliónov eur, ktorej predĺženie splatnosti včera poslanci schválili spolu s novou pôžičkou.
Finančné prostriedky majú byť podľa predloženého materiálu použité na financovanie dopravnej infraštruktúry, spolufinancovanie investičných akcií z fondov EÚ a dopravných prostriedkov.
„Zámerom je zabezpečovanie mestskej hromadnej dopravy, nákup trolejbusov a električiek. Taktiež tvorba významných strategických projektov v oblasti udržateľného rozvoja dopravy,“ informuje TASR.
Prečítajte si viac: Vláda odsúhlasila pre Bratislavu miliónovú návratnú finančnú výpomoc
Primátor oceňuje, poslanci kritizujú
Zatiaľ čo primátor Ivo Nesrovnal oceňuje rozhodnutie Vlády SR spojené so schválením pôžičky, podľa niektorých poslancov mestského zastupiteľstva tieto financie nie sú pre mesto skutočnou pomocou, ale „výsmechom a ďalším klincom do rakvy“. Tvrdí to napríklad aj poslanecký klub a občianske združenie Bratislava INAK (Marian Greksa, Martin Chren, Soňa Svoreňová, Katarína Augustinič).
Podľa nich je Bratislava príliš zadlžená už dnes a potrebuje koncepčné riešenie svojho financovania. „Bratislava plní funkciu hlavného mesta. Okrem toho poskytuje služby viac ako sto tisíc občanom, ktorí tu nemajú trvalý pobyt, ale využívajú mestskú dopravu, cesty, a ďalšie verejné služby. Za to však nedostáva žiadne peniaze. Naopak, v porovnaní s inými hlavnými mestami je výrazne podfinancovaná – kým napríklad rozpočet mesta Praha je cez tisíc eur na jedného obyvateľa, Bratislava má len zhruba 220 eur na obyvateľa,“ povedala predsedníčka poslaneckého klubu Bratislava INAK, Katarína Augustinič.
„Nemyslím si, že Bratislava potrebuje ďalšiu pôžičku. Žiadame jasné koncepčné riešenie, ktorým by bola samostatná kapitola v štátnom rozpočte. Ponuku vlády považujem za výsmech, ktorou sa vláda postavila chrbtom všetkým obyvateľom Bratislavy, rovnako, ako všetky vlády predtým,“ dodala Augustinič.
Primátor však s vyjadreniami nesúhlasí. Naopak, rozhodnutie vlády považuje za prínosne pre mesto. „Bratislava tieto financie potrebuje, preto oceňujem rozhodnutie vlády,“ povedal primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal. „Financie použijeme na rozvoj a podporu plnenia funkcií hlavného mesta SR Bratislavy, na infraštruktúru a zabezpečenie dopravných prostriedkov tak, aby to pocítili hlavne Bratislavčania,“ doplnil Nesrovnal.
Prečítajte si tiež: Zrušenie bezplatného cestovania v MHD: Prečo si zdravotne ťažko postihnutí majú platiť?
Podľa nezávislého poslanca miestneho a mestského zastupiteľstva za Bratislava – Nové Mesto Tomáša Korčeka je Bratislava dlhodobo podfinancovaná. „Jediným trvalým riešením je zmena financovania mesta, ktoré bude odrážať skutočnosť, že je hlavným mestom členského štátu Európskej únie a má zvýšené výdavky na plnenie úloh hlavného mesta a reprezentáciu štátu,“ povedal pre Bratislava24.sk Korček, ktorý pôžičku za optimálne riešenie nepovažuje.
„Musím s poľutovaním skonštatovať, že vláda, ktorá v ostatnom období štedro financuje viaceré skupiny obyvateľstva prostredníctvom tzv. sociálnych balíčkov nevie, alebo skôr nechce, problém financovania Bratislavy riešiť,“ dodal poslanec.
Finančné prostriedky využité na rozvoj Bratislavy
Finančné prostriedky majú byť podľa uznesenia kabinetu využité na rozvoj Bratislavy. Za šťastné riešenie to nepovažuje ani Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja. Podľa IRBK nie je možné, aby sa vláda správala ku svojmu hlavnému mestu ako ku nechcenému dieťaťu. „Je absolútne neprijateľné, aby Bratislava prijala od vlády túto požičku. Vláda chodí po Slovensku, rozdáva dotácie a hlavnému mestu je ochotná poskytnúť iba pôžičku,“ konštatuje riaditeľ IRBK Miroslav Dragun.
Zástupcovia inštitútu kritizujú aj zbabrané sčtítanie obyvateľstva, kde podľa nich vďaka chybám štatistického úradu má Bratislava o 48 tisíc obyvateľov menej ako v registri obyvateľstva, vďaka čomu ročne prichádza o zhruba 18 miliónov eur.
Hovorí o tom aj poslankyňa Augustinič (Bratislava INAK). Mesto aj podľa nej prichádza o peniaze kvôli nepresným výsledkom sčítania obyvateľov, pre ktoré dostáva menej peňazí, než by malo.
„Pokiaľ je vláda schopná rozdávať stovky miliónov eur po Slovensku, mala by byť schopná poskytnúť dotáciu aj hlavnému mestu na výkon svojej funkcie,“ dodal Dragun.
Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja ešte dnes listom osloví predsedov poslaneckých klubov a primátora, aby neprijali pôžičku a požiadali vládu a poskytnutie dotácie na výkon funkcie hlavného mesta.
Hlavné mesto má v roku 2016 hostiť predsedníctvo EÚ. „Očakáva sa od nás, že všetko zabezpečíme tak, aby sme reprezentovali celé Slovensko. Ale pokiaľ nebudeme mať dodatočné zdroje, odmietame tieto funkcie plniť na úkor obyvateľov,“ uzavrela poslankyňa Soňa Svoreňová.