Milan Kňažko: Ponúkam zásadnú zmenu oproti chaosu, ktorý tu máme

Ako mienite vyriešiť v Bratislave dopravu? Zaznamenávame Denné zápchy v rôznych častiach mesta.

Súhlasím s vaším názorom, že sa nemôžeme nečinne prizerať ako sa zhoršuje dopravná situácia v meste. Je chyba, že sa v minulosti nevyriešila otázka nosného dopravného systému. Ponúkam zásadnú zmenu oproti chaosu, ktorý tu máme teraz a ktorý sa vždy akože rieši len pred voľbami.

Ako primátor chcem pripraviť jasnú dlhodobú koncepciu. Verím, že spolu s koncepciou rozvoja cyklodopravy v meste je možné vytvoriť podmienky pre to, čo je bežné vo všetkých moderných mestách – prirodzená voľba mestskej hromadnej dopravy ako spôsobu dochádzania Bratislavčanov do práce. Je zrejmé, že metro ani železničný tunel pod Dunajom v Bratislave nebudú, preto jediné východisko je vybudovať nosný dopravný systém na báze koľajovej dopravy, teda električky a prímestských vlakov. Práve pri prímestskej doprave musí mať primátor schopnosť komunikovať aj s VÚC a ministerstvom. K tejto výstavbe však musíme pristupovať koncepčne, musí existovať dlhodobý plán rozvoja a koordinácia s inými systémami – integrovanou dopravou, záchytnými parkoviskami, napojenie na MHD a jej kvalita. Je nutné, aby tento plán poznala verejnosť, aby na jeho realizáciu boli každoročne v rozpočte vyčlenené prostriedky, a aby nepodliehal zmenám v závislosti od volieb. Lebo inak len stagnujeme.

Sprevádzkovanie integrovaného dopravného systému na úrovni kraja odľahčí mestské komunikácie a parkovacie plochy od individuálnej dopravy, preto je potrebné aby sa mesto aktívne zasadilo o jeho dokončenie. Mesto by malo posilniť prepravnú kapacitu preťažených spojov v dopravnej špičke a zvýšiť tým komfort cestujúcich. Vozidlá mestskej hromadnej dopravy by mali mať prednostné právo jazdy aj v čase dopravných špičiek, preto je potrebné zdokonaľovať dynamicky riadené svetelné križovatky s inteligentným systémom napojeným na vozidlá MHD. Dostupnosť verejnej dopravy v odľahlejších častiach je možné zlepšiť sprístupnením vybraných liniek MHD súkromným, nízko-kapacitným prepravným spoločnostiam. Mesto by tiež malo dôslednejšie dbať na plošnú opravu cestnej a električkovej siete (cestné radiály a električková trať Hlavná stanica a smer Dúbravka).

Je podľa vás dostačujúca možnosť parkovania v Bratislave?

Mesto by v spolupráci s mestskými časťami malo vytvoriť spoločný mestský parkovací systém platný pre všetky mestské časti, v ktorom by boli vyriešené rezidenčné, návštevnícke a ďalšie zóny, ako aj parkovanie pre ZŤP, či parkovanie pri verejných inštitúciách (nemocnice, úrady a pod.). Mal by sa klásť dôraz na budovanie záchytných parkovísk v napojení na hlavné dopravné uzly (nosný dopravný systém, hlavné stanice a pod.), pričom priestor by mali dostať aj súkromní investori ktorí by mali záujem o výstavbu parkovacích domov. Parkovacie domy, či už podzemné alebo nadzemné, nemusia byť len “šedé a fádne“ budovy s monofunkciou parkovania. Strechy parkovacích domov môžu byť využívané ako plnohodnotný mestotvorný prvok z rôznorodým funkčným využitím, ako zelené strechy, parky, ihriská, športové plochy a iné. Aj ostatných súkromných investorov je potrebné motivovať k zvyšovaniu počtu parkovacích miest pri súkromných investíciách vo výstavbe. Do praxe by sa mal zaviesť centrálny mestský systém prenájmu parkovacích plôch a odťahovania vozidiel.

V niektorých zahraničných mestách sa podporuje alternatívna doprava, teda najmä cyklistika. Aký je na to váš názor?

Riešenie cyklistickej dopravy na území mesta pripomína potemkinovskú dedinu – cyklotrasy sú častokrát iba značkami nasprejovanými na existujúcich komunikáciách v nevyhovujúcom stave, ohrozujúce bezpečnosť ako cyklistov tak i vodičov áut. V rámci mesta je rozvoj cyklistickej dopravy bez konceptu, vzájomného logického prepojenia, neponúka atraktívnu alternatívu voči individuálnej automobilovej doprave. Rozvoj cyklistickej dopravy je potrebné riešiť komplexne, nielen ako investície do fyzickej infraštruktúry, ale ako reálnu alternatívu voči individuálnej automobilovej doprave so všetkým čo k tomu patrí (parkovanie, prednostné pruhy, prenájmom bicyklov a pod.). Budovanie cyklotrás by nemalo ísť na úkor bezpečnosti, cyklotrasy by bolo vhodné všade kde je to možné oddeliť od cesty fyzickými zábranami. Tu si treba brať príklad z krajín s vyspelou cyklistickou infraštruktúrou a tradíciou kde podiel cyklodopravy dosahuje v celoročnom priemere 30 až 40%. V Bratislave sa tento podiel pohybuje okolo 4%. Podmienkou zvyšovania podielu tohto typu dopravy je vybudovanie kvalitnej siete trás logickým systémom inside-out. Základ by mal tvoriť centrálny tzv. východiskový okruh, ktorý tradične lemuje historické centrum a od neho sa odvíja sieť cyklotrás radiálnym smerom, k jednotlivým mestským častiam. Nasledovne by mali vznikať vonkajšie okruhy a doplnkové trasy.

Je na dostatočnej úrovni MHD v Bratislave?

Bratislava dnes nemá jasne definovaný strategický rozvoj, ktorý by išiel za horizont jedného volebného obdobia. Hustota a výška zástavby sú pojmy, ktoré dnes prakticky nikto nerešpektuje, čo vedie k prehusteniu jednotlivých zón a k narúšaniu vizuálnej celistvosti mesta. Týka sa to aj historických stavieb.

Majú alebo nemajú sa zachovať technické pamiatky v Bratislave, napríklad budovy pivovaru Stein?

Okrem prípravy ucelenej stratégie rozvoja, ale aj regulácie výstavby, ktorá bude podrobená verejnej diskusii, je mojou prioritou väčšie zapojenie developerov do rozvoja mesta. Je nevyhnutné nastaviť jasný a transparentný mechanizmus finančných príspevkov developerských spoločností na verejné investície slúžiace rozvoju danej lokality. Významnú úlohu by v tejto oblasti hrať hlavný architekt mesta, ktorý by nemal mať len formálnu funkciu, ale aj reálne kompetencie.