Meteorológ nie je veštec: Najpresnejšia je predpoveď na 24 hodín

Zdroj: TASR

„Meteorológovia sú často konfrontovaní s rôznymi názormi na presnosť predpovedí počasia. Ale vzhľadom na komplexnosť atmosféry sú výsledky predpovedí už na hranici možností,“ povedal Pecho.

„Niektoré typy počasia alebo poveternostných situácií sa pritom predpovedajú ťažšie, napríklad zimné inverzie, alebo letné búrky. Ľudia často očakávajú, že im meteorológ povie týždeň vopred, či prídu búrky a kde presne budú. To sa, samozrejme, nedá. Dá sa predpovedať, že bude situácia priaznivá pre vznik búrok, ale nevieme presne ‚trasovať‘, kadiaľ búrka pôjde,“ doplnil klimatológ.

Celkovo je podľa jeho slov počasie predpovedateľné približne do desiatich dní. Za týmto horizontom je tvorba predpovedí zložitá a neistá, pretože „vejár“ scenárov, akými sa počasie môže uberať, je veľmi veľký a úspešnosť predpovedí klesá k 50 percentám.

Ako sa mohli presvedčiť aj návštevníci SHMÚ počas Dňa otvorených dverí priamo na pracovisku, kde predpovede počasia vznikajú, sú pre ich tvorbu dôležité výstupy numerických modelov. Dôležité slovo však má aj odborník, ktorý výstupy z počítačov koriguje na základe vlastnej skúsenosti, terénu či mikroklimatických podmienok v danej oblasti.

Popri kvalifikovaných predpovediach sa často v médiách objavujú aj z odborného hľadiska nekompetentné a neoverené správy, napríklad, že má prísť najteplejšie leto za posledných 200 rokov, alebo najtuhšia zima za posledných 1000 rokov. Predpovedať, aké nás čaká leto alebo zima, však nie je možné.

„S určitou mierou presnosti by sa dalo predpovedať, že leto bude teplotne nadnormálne alebo podnormálne. To si však vyžaduje od odborníka presnú znalosť štatistiky predošlých rokov, ale aj toho, ako sa vyvíja globálny klimatický systém v posledných mesiacoch. Lebo to, aké nás napríklad čaká leto, alebo aká bude zima, závisí značne od teploty okolitých morí, oceánov a tie sa správajú konzervatívne, teda sa ich teplota mení len pomaly. Ich stav teda môže naznačiť, akým smerom sa počasie môže uberať. Nie je to však predpoveď počasia, je to len rámcová prognóza,“ doplnil klimatológ.

Inou kapitolou sú potom globálne klimatické modely, ktoré dokážu predvídať, ako sa môže vyvíjať klíma v najbližších rokoch, desaťročiach či storočiach. „Nedá sa predpovedať, aké bude počasie 1. januára 2050, ale dá sa štatisticky predpovedať, aká bude v roku 2050 klíma,“ povedal Pecho, ktorý mal počas Dňa otvorených dverí na túto tému aj prednášku pre verejnosť.

Rozhodujúcim faktorom pre vývoj klímy je potom koncentrácia skleníkových plynov, predovšetkým oxidu uhličitého, ktorá sa neustále zvyšuje a ovplyvňuje čoraz výraznejšie charakter počasia v posledných desaťročiach.

Ak by sa nebrala do úvahy ľudská činnosť a mierne ochladzovanie, počítačový model by predpokladal počas 21. storočia mierne ochladzovanie. Vzhľadom na tento faktor je však reálny scenár, že sa do konca storočia môže otepliť o 4 až 5 stupňov. Najmenej sa otepľuje v rovníkových zemepisných šírkach, výraznejšie v miernom pásme a najvýraznejšie v polárnych oblastiach, predovšetkým na severnej pologuli, kde je arktická oblasť pokrytá oceánom.

Konkrétne na Slovensku sa do roku 2050 môže otepliť o 2 stupne, čo zodpovedá klimatickým podmienkam dnešného Srbska a do roku 2100 až o 4,5 stupňa, čím sa naša klíma priblíži súčasnému Turecku a Grécku. Samozrejme, redukcia emisií by vrátila do hry optimistickejšie scenáre s oteplením o 1,5 prípadne 2 stupne do roku 2100, ako predpokladajú aj závery Klimatickej dohody prijatej v Paríži v roku 2015.

O predpovediach počasia, ale aj o témach klimatickej zmeny, čistoty ovzdušia, kvality vôd či hydrologických pozorovaní sa mohli dozvedieť návštevníci počas Dňa otvorených dverí v sídle SHMÚ na bratislavskej Kolibe. Pri príležitosti Svetového dňa vody a Svetového meteorologického dňa 22. a 23. marca si pripravili atraktívny program pre verejnosť viaceré pracoviská SHMÚ na celom Slovensku.

Foto: ilustračné