KOMENTÁR: Týždeň, keď slovenská kultúra trpko zaplakala
Drahý Peter, netuším, čo Ťa viedlo k tomu, že si spomedzi nás takto nečakane odišiel - tieto slová uverejnil v pondelok Juraj Kušnierik, keď oznámil verejnosti smrť spisovateľa Petra Pišťánka. Bol to začiatok veľmi smutného týždňa pre slovenskú kultúru.
Málokomu sa podarí, aby sa už jeho debut stal kultovým dielom. Rivers of Babylon sú tvrdou, strhujúcou výpoveďou o našej spoločnosti na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov. Pre niekoho šokujúce, pre iného príliš vulgárne, pre mnohých výstižné. Slovensko na konci 20. storočia vykreslil Pišťánek cez vekslákov, prostitútky a ich pasákov. Prostredie dôverne poznal nielen zo svojej profesie strážcu parkoviska oproti bratislavskému Prioru. Aj keď k Rivers of Babylon pridal pokračovania a napísal aj ďalšie diela, slávu svojej prvotiny ničím neprekonal.
Peter Pišťánek prežil celý svoj život v Devínskej Novej Vsi, no jeho “hlášky” dobili celé Slovensko. Keď si siahol vo svojom dome na život, odišla jedna z najvýraznejších osobností ponovembrovej literatúry a symbol jednej generácie.
Kým Pišťánek v čase, keď vydal Rivers of Babylon, nemal ani maturitu, Kornel Földvári je typický intelektuál. Študoval slovenčinu a literárnu vedu, no pre zlý kádrový posudok ho zo školy vyhodili, dokončil ju neskôr, popri zamestnaní. Namiesto jazykovedy pracoval ako robotník, odkrútil si vojenskú službu u čiernych barónov, v prápore PTP. V uvoľnených šesťdesiatych rokoch sa síce vrátil ku kultúre, ako riaditeľ Divadla na korze či redaktor Kultúrneho života, no normalizácia ho opäť sťala. Publikovať mohol len pod pseudonymom.
Po nežnej revolúcii sa na chvíľu dostal do veľkej politiky, ako námestník ministra kultúry. Potom sa už venoval len písaniu, divadlu a kultúre. Už bez zásahov normalizačných kádrovčíkov. Možno pohnutý osud z neho urobil ctiteľa a teoretika humoru. Povestným je aj byt Kornela Földváriho a jeho manželky, v ktorom sa pohybovali iba úzkymi chodbičkami medzi množstvom kníh.
Včera nadránom vydýchol naposledy. Po dvoch infarktoch, ktoré prišli krátko po sebe, odišiel vo veku 83 rokov.
Dnes prišla ďalšia smutná správa, v priebehu jediného týždňa tretia. Po ťažkej chorobe zomrel divadelník, dramaturg a kritik Martin Porubjak. Bratislavský rodák napísal množstvo scenárov, no do novodobých dejín sa zapísal aj ako zakladateľ Verejnosti proti násiliu a ako ponovembrový podpredseda vlády SR.
Osud každého človeka na tejto zemi raz skončí, tomu sa nik nevyhne. Ťažko si však spomenúť na týždeň, ktorý by priniesol naraz toľko strát. Traja muži, ktorí sa na tvári našej kultúry, ale i celej krajiny výrazne podpísali, odišli krátko po sebe.
Každý jeden z nich si zaslúži spomienku a úctu. To, že odišli naraz, je však možno zároveň impulzom zamyslieť sa na tým, kto tu s nami ostal. Sú tu aj ďalší ako boli oni? Spisovatelia schopní nastaviť zrkadlo dobe? Autori talentovaní a citliví k dianiu, no zároveň ochotní prevziať časť zodpovednosti za budúcnosť krajiny?
Ak máte chuť povedať áno, zamyslite sa nad tým, kedy naposledy naše elity vystúpili kriticky k predstaviteľom ekonomickej či politickej moci.
Prečítajte si tiež: Zomrel dramaturg, režisér a scenárista Martin Porubjak
