Komentár: Čarnogurský s Beňom na tribúne, alebo krátke pojednanie o márnivosti neukojených chlapov
Túžba po moci opantá myseľ viac, než sa zdá. Ak sa obzrieme za protestmi v Bratislave a okolí, zdá sa, že spôsobuje aj schizofréniu. Do médií sa opäť dostali dvaja muži, ktorí sa roky neúspešne snažia presadiť v politike. Ak ich vyjadrenia neboli vo svojej podstate vážne, možno by boli aj na smiech.
Takmer rovnakú pozornosť, než partia náckov pobehujúcich po Bratislave a Malackách a plánujúcich protimoslimský pogrom v (ako sa neskôr ukázalo) prázdnom stanovom tábore, si počas víkendu vyslúžilo vystúpenie exmoderátora a neúspešného politika Róberta Beňa. Kto sleduje jeho aktuálne pôsobenie, nemôže byť prekvapený.
„Priatelia, nastal čas vystúpiť z EÚ. Je to tyranská otrokárska byrokraticko buzerantská organizácia slúžiaca iba elitám – teda sebe samej,*“ navrhuje na Facebooku Beňo. K smrti imigrantov v dodávke pri Parndorfe zas napísal: *„71 ľudí v tomto aute nemohlo byť. Matematicky je to vylúčené. Stačí si prepočítať plochu skrine a viete, že tam nemôže nikto umiestniť 71 ľudí. Nahádzali ich tam asi LGBTI organizácie. Inak sa to nedá vysvetliť.“
Čo mu kto urobil?
Kto si však pamätá tohto človeka dlhšie, musí zaváhať, čo zlé sa mu asi muselo stať, keď sa takto naoko zmenil. Preskočme jeho markizácku kariéru, mimochodom istý čas bol šéfom publicistiky dlhodobo najsledovanejšej televízie, a pozrime sa na jeho posttelevízne pôsobenie.
Bol hovorcom ministra hospodárstva Jirka Malchárka (2005–2006), ktorý kandidoval za liberálnu (alebo aspoň liberálne sa tváriacu) Alianciu nového občana. Malchárek bol členom druhého Dzurindovho kabinetu, ktorý priviedol Slovensko úspešne do Európskej únie. Teda tej „tyranskej otrokárskej byrokraticko buzerantskej organizácie“, ale vtedy to zrejme Beňovi nevadilo, lebo ho vláda platila.
V roku 2008 sa Beňo pokúšal resuscitovať Stranu zelených, bol členom jej predsedníctva. Zelení sú tradične liberálni, zvyčajne poriadne naľavo a dosť ďaleko od extrémnej pravice, s ktorou sa dnes exmoderátor verejne bratá. No a pre občerstvenie pamäti, Beňo v roku 2009 kandidoval za bratislavského župana za (teraz pozor!) stranu Most-Híd.
Ďaleká a tŕnistá musí byť cesta od Bugárovcov ku Kotlebovcom. Ale ľudská duša je stále neprebádané mystérium.
Keď sa pred tak romantickým miestom, ako je supermarket v Lamači, stretla partia odporcov konvoja americkej armády, ktorý sa presúva cez naše územie, nemohol tam chýbať ani expremiér Ján Čarnogurský. Bývalý disident, právnik, zakladateľ KDH a dlhoročný bojovník proti mečiarizmu by si mohol pokojne užívať politický dôchodok.
Nedôstojný koniec starého muža
Namiesto toho sa bývalý predseda slovenskej vlády dlhodobo strápňuje, a to nielen nezmyselnou prezidentskou kandidatúrou, ktorá skončila jedným z najznámejších volebných debaklov v novodobej histórii. Poskakovanie na námestiach, vedno alebo s komunistami (áno, to sú tí, ktorí ho v 1989 zavreli do žalára) alebo s pravicovými extrémistami, je nehodné povesti, akej by mal Čarnogurský dostáť.
Túžba po moci je silná čarodejnica. Mení mužov na ich vlastné karikatúry. Napokon anglický filozof Thomas Hobbes už v roku 1642 napísal: „Ľudia, čo majú vysokú mienku o svojej múdrosti vo veciach vlády, sú náchylní na ctižiadostivosť. Bez verejnej činnosti v rade alebo úrade sa totiž úcta voči ich múdrosti stráca. A preto sú výreční rečníci náchylní na ctižiadostivosť, keďže ich výrečnosť sa im aj druhým javí ako múdrosť.“
Prečítajte si: Američania tu nemajú čo robiť! – zakričali odporcovia konvoja a vyrazili zhatiť prechod armády USA cez Záhorie