Kniha Bratislava na starých pohľadniciach prezrádza jej podoby spred 100 rokov
Vďaka knihe uvidíte pohľady do ulíc Beblavého, Zámocká, Židovská, Mikulášska, Michalská, Klariská, Ventúrska, Pánska a iných aj v širšom okolí centra.
Podoby nášho hlavného mesta spred viac ako 100 rokov dokumentuje kniha Bratislava na starých pohľadniciach. Po prvom vydaní v roku 2008 aj druhé rozšírené vyšlo vo vydavateľstve Dajama.
„Kniha je v porovnaní s prvým vydaním iná, viac priestoru má nielen historické jadro, ale aj mestské časti. Je rozšírená aj časť, ktorá sa venuje židovskej Bratislave, kde takisto pribudli nové staré pohľadnice a k tomu fundovaný text o tom, ako to vyzeralo pred 100 rokmi v súvislosti so synagógami a čo všetko sa odvtedy zmenilo. Pribudli aj iné pohľadnice hradu a Podhradia. Všetky sú z obdobia rokov 1890 až 1940, čiže mapujú 50-ročné obdobie konca Rakúsko- Uhorska, 1. Československej republiky a Slovenského štátu. Sú výpoveďou, ako vtedy vyzerala Bratislava,“ uviedol Daniel Kollár z uvedeného vydavateľstva.
Nová kniha má v porovnaní s prvým vydaním aj zmenený dizajn a grafickú úpravu. Predstavuje jedno z najvýznamnejších a najväčších miest v Uhorsku, ako ho zachytili viacerí fotografi a vydavatelia pohľadníc v prvej polovici 20. storočia. Je tam Bratislavský hrad ako monumentálna ruina po požiari v roku 1811 na pohľadoch zvnútra a z rôznych vonkajších strán z rokov 1905–1928. Pohľady do ulíc Beblavého, Zámocká, Židovská, Mikulášska, Michalská, Klariská, Ventúrska, Pánska a iných aj v širšom okolí centra.
Tiež možno so súčasnosťou porovnať vtedajšie námestia – Hlavné, Františkánske, Primaciálne, Hviezdoslavovo, SNP, Hurbanovo, Kollárovo, 1. mája či Suché mýto. Zobrazené sú premeny Námestia Ľudovíta Štúra, dunajské nábrežie počas povodne v roku 1899, slávnosť 72. pešieho pluku v roku 1910 vo Vodných kasárňach (teraz SNG). Čitateľ sa dozvie, kde bola už neexistujúca Šťuková ulica, ktorá ulica sa volala Príboj, prečo pomenovali Kamenné námestie a Firšnál, kde boli Svätoplukove kasárne na Špitálskej ulici, ako vyzerali trhy pred Starou tržnicou, že Podhradie sa stalo mestskou štvrťou až v roku 1851, aj keď Vydrica patrila medzi najstaršie osady (existuje od druhej polovice 13. storočia) v okolí stredovekého mesta.
Nielen pamätníci sa v knihe môžu kochať ortodoxnou a neologickou židovskou synagógou v maurskom slohu, ktoré s veľkou časťou Podhradia boli zbúrané pre výstavbu Mosta SNP a ostali iba pozostatky Vodnej veže. Uvidia podoby petržalskej strany Dunaja, hrad Devín s okolím i pohľady na Raču, Vajnory, Karlovu Ves, Dúbravku, Záhorskú Bystricu či Podunajské Biskupice. Sú v nej aj mlyny a iné objekty v Bratislavskom lesnom parku, Hlavná a ďalšie železničné stanice, železničné tunely, z nich ten pod Kramármi so 703 metrami patril medzi najdlhšie v Európe.
Aj rôzne ďalšie historické zaujímavosti prezrádza text Jána Laciku. Takmer všetky z 234 pohľadníc sú zo zbierky Jána Hanušina.
Prečítajte si tiež: Festival Nová dráma/New Drama 2016 spôsobí na divadelnej scéne poriadnu drámu