EXKLUZÍVNY ROZHOVOR: Milan Kňažko chce zamedziť výstavbe podzemných garáží v centre

Pán Kňažko, vy veľmi dobre poznáte Paríž, ste tam študovali, boli ste tam ako mladý človek. Keby ste porovnali Paríž s Bratislavou, v čom je Bratislava lepšia?

Máte aj iné vtipné otázky? Viete, keď som sa vrátil z Paríža a nastúpil som na vojnu, zo dňa na deň som zistil, aký je rozdiel medzi nočným Parížom a nočnými Levicami. Ale teraz vážne. Bratislava je podstatne menšia. Paríž je kultúrna metropola po desaťročia, stáročia. Paríž je niekoľko desaťnásobne väčší, celkom s inou tradíciou, celkom iným zázemím ekonomickým, kultúrnym, a tak ďalej.

Ale v niečom je lepšia. Mám jedného priateľa, ktorý bol veľmi slušný podnikateľ v Paríži určitú dobu. A teraz je stále v Bratislave. A povedal mi jednu zaujímavú vec: v Bratislave mám presné takú istú vzdialenosť do svojho office, ako som mal v Paríži. V Bratislave mi to trvalo 15 minút, tu v Paríži pol druha hodiny. Získal som pre manželku a deti hodinu a pol denne. Teda tam a späť viac ako dve hodiny denne.

Tak toto je rozdiel. Ale je naivné nezmyselne porovnávať Bratislavu s akýmikoľvek inými mestami (01:39/. Bratislava je Bratislava. A treba sa starať o to, aby bola lepšia, krajšia. Čistejšia, bezpečnejšia.

To je ako s ľuďmi. Ako keby sa chcel niekto podobať na niekoho iného. Ako keby sa niektorý herec snažil podobať na toho druhého. Aby som sa nikoho nedotkol, napríklad ja na Lasicu. Alebo Labuda na Chudíka. To nejde. Každý je svojský, každé mesto tak ako ľudia majú svoju atmosféru. Svoju osobnosť, svoju prítomnosť, budúcnosť, o čo sa treba starať.

V svojom programe uvádzate, že chcete dôstojnejšie miesto pre Bratislavu. Ako to chcete docieliť.

Tak, že Bratislava je hlavné mesto iba na papieri. A ja by som bol rád, keby bola hlavným mestom v skutočnosti. Aby zo zákona vyplývala spolupráca s vládou, parlamentom, prezidentom a inými orgánmi štátnej správy. Aby niekto špecifikoval – nikto to neurobil doteraz, ale ja to urobím, ktoré sú to tie úlohy, ktoré má ako hlavné mesto plniť vo vzťahu k Slovensku a vo vzťahu k svetu. Koľko stoja tie úlohy a kto by to asi tak mal zaplatiť. A to je štát. Pretože bez metropoly neexistuje ani štát. Takže musíme z Bratislavy urobiť mesto, ktoré sa bude svojimi kritériami podobať tým iným európskym metropolám.

Poviem príklad. O dva roky bude Bratislava predsedať Európskej únii. Keď toto čakalo na Vilnius, tak z vládnych prostriedkov vydláždili prakticky celé mesto. Z ruín znovu postavili kráľovský palác, aby reprezentovali svoju krajinu. My tu máme desaťročia rozmlátené Rusovce a chodíme tu po roletách a vládu to nezaujíma, hoci toto mesto má reprezentovať. To sa Bratislavčania majú zložiť na to? Na cesty, ktoré používa celé Slovensko a ktoré sú reprezentatívne?

Keď hovoríme o financiách, lebo bez peňazí je málo muziky, povedzme si to otvorene, Bratislava ako hlavné mesto dostáva peniaze z daní fyzických osôb podľa štatistického úradu. Vieme veľmi dobre, že desaťtisíce ľudí sa jednoducho nenechali sčítať, pretože to považovali za zásah do svojho súkromia, osobnej integrity. Ale existuje čosi ako register obyvateľov ministerstva vnútra. To je reálny stav. Čiže Bratislava prichádza o desať a možno viac miliónov ročne, a to dlhé roky. Vládne budovy stoja často na pozemkoch mesta. Neplatia dane. Neplatia nájomné. V Bratislave pracuje možno stotisíc, možno sto päťdesiat tisíc ľudí, ktorí nemajú trvalý pobyt v Bratislave. Ale žijú tu. To znamená, že nejakým spôsobom treba nájsť model, ako týchto ľudí sčítať a jednoducho spoplatniť to, že tu žijú. Že používajú cesty, všetky služby, priestor ako Bratislavčania. Žijú, bývajú tu, len de iure majú bydlisko niekde inde. A takto by som mohol dlho pokračovať.

Treba konečne urobiť poriadok v tom, aby sa nezneužívali politické nominácie na odborné funkcie. To platilo za komunizmu. A preto veľmi zazlievam aj primátorovi aj (bývalému) predsedovi najsilnejšieho klubu (SDKÚ) pánovi Nesrovnalovi, že za posledných štyri päť rokov je toto je ich výsledok. Oni neodsúhlasili výberové konania. Konkrétne tento klub (SDKÚ). Ftáčnik to dokonca navrhoval, ale potom rezignoval.

A dohodli sa, ktorá politická strana bude obhospodarovať ktoré odborné funkcie. Ani by ste netušili, že vodárne patria nejakej politickej strane. To je absurdné. Kde sme sa ocitli? V minulom storočí. V minulom tisícročí pomaly. Toto všetko treba zmeniť.

A je množstvo ďalších rezerv, ktoré treba hľadať na to, aby sa Bratislava zmobilizovala. Aby ľudia stratili tú letargiu, do ktorej upadli, pretože zistili, že ich verejné aktivity nevedú nikam. Že sú síce vypočutí, ale obyčajne po funuse, keď už je územné rozhodnutie napríklad platné, tak sa bavia o tom, či sa tam bude niečo stavať. Proste je to formálne, je to podvod na občanoch od politických strán a ich nominantoch. A toto chcem zásadne zmeniť.

Veľký dôraz kladiete na transparentnosť a dodržiavanie zákonov. Ako toto chcete docieliť?

Tak, že budeme všetko zverejňovať. Ako je open government (otvorené vládnutie), tak rovnako bude otvorené mesto: nie pro forma a ex post, keď sa už nedá nič robiť. Napríklad (kauza) znalecké posudky. Chcem, aby si poslanci naozaj plnili svoju funkciu vo vzťahu k mestu a aby 24 hodín denne kontrolovali, čo sa deje. Čo robí ten štatutár a iné výkonné orgány magistrátu, mestských častí a spoločností, ktoré patria Bratislave. Čiže, nech kontrolujú. A sám budem vyzývať občianske organizácie a združenia, aby sa na tom podieľali, aby prichytili každého na každom poschodí, či už v administratíve, alebo v iných rozbehnutých projektoch. Aby prichytili priamo pri čine týchto podvodníkov , korupčníkov. Budem sa snažiť, aby sa znížila možnosť korupcie tým, že sa zavedú jasné pravidlá. Že nebudú výnimky. Pre nikoho. Ani pre takzvaných oligarchov, ani pre politické strany a ich príbuzných, alebo rodinky, proste aby to fungovalo pre všetkých rovnako. To je veľmi podstatné, Dobré pravidlá, ich dodržiavanie a zverejňovanie.

Budem zverejňovať hlasovania poslancov, aby vedeli všetci Bratislavčania, že kto je kto, ako a prečo hlasuje. Boli by ste veľmi prekvapená, kto všetko hlasoval napríklad za predaj pozemku Parku kultúry a oddychu. Keby ste si pozreli hlasovania tých poslancov, ktorí sa dnes tvária, že s tým nič nemajú. Skrátka, toto všetko bude prístupné verejnosti. A budem sa veľmi snažiť, aby styk s verejnosťou a PR bol na magistráte taký, aby občania vedeli, ako sa na magistráte správame a správajú, aby mali možnosť do toho efektívne zasiahnuť, pokiaľ niečo pripravujeme. ĽL: S dodržiavaním zákonov súvisia aj takzvané čierne stavby. Veľmi proti nim brojíte, aspoň v svojom programe. Ako toto chcete docieliť? Hovoríte, že budete aj proti tomu, aby sa čierne stavby dodatočne legalizovali.

MK: – Nulová tolerancia. Aj zo zákona by sa to dalo urobiť a doteraz nebol strhnutý ani bufet na Slovensku. Prečo asi? Vyrastajú čierne stavby ako huby po daždi. Prečítajte si o jednej čiernej stavbe na Slavíne spred dvoch troch rokov, ale stojí doteraz. Má posvätenie dokonca aj Najvyššieho súdu. Toto je naša krajina. Podvod za podvodom. Verejné inštitúcie bohužiaľ nepracujú pre verejnosť. Pracujú pre záujem politických strán, jednotlivcov a pre ekonomické záujmy. Osobne som presvedčený, aj keď sa to ťažko dokazuje, že je tu veľmi korupčné prostredie. Čiže nulová tolerancia k čiernym stavbám.

A zazlievam veľmi vláde a poslancom, že podliehajú lobizmu a doteraz nemáme normálny stavebný zákon so stavebnou políciou, s možnosťou zbúrať tie časti stavby, ktoré sú v rozpore so zákonom. A keď aj máme, nedeje sa to. Položte si otázku, že prečo. Viete, že vznikne čosi ako územné rozhodnutie, k tomu vydá magistrát nejaké vyjadrenie. To je pozitívne, lebo je v poriadku. Potom je stavebné povolenie na nejakú stavbu. A to je v poriadku. A potom príde zmena stavby pred dokončením. A teraz každý stavebný úrad tie zmeny jednoducho robí. Neviem, z akých dôvodov, treba sa ich spýtať. Pod každým svinstvom je niekto konkrétne podpísaný. Treba tie veci zverejňovať.

Možno urobím zoznam stavieb, ktoré v Bratislave nikdy nemali stáť a ktoré sú maslom predošlých primátorov. Vrátane tých, ktorí teraz kandidujú. Alebo zoznam stavieb, ktoré nikdy nemali padnúť. Je hanbou nás všetkých, že sme stratili priemyselné pamiatky ako Kablovka, Cvernovka a tak ďalej. Zrovnali ich so zemou. V civilizovaných krajinách sú v podobných pamiatkach kultúrne inštitúcie, luxusné byty. Skrátka, patrí to mestu. Nemáme právo takýmto spôsobom ničiť našu históriu. Máme povinnosť sa o ňu starať. Bohužiaľ, peniaze sú asi vzácnejšie, ako morálka, vzťah k minulosti.

To by sa napríklad v Paríži nemohlo stať.

To by sa nemohlo stať nikde v civilizovanom svete. Ani vedľa v Rakúsku. Zákon musí platiť pre všetkých rovnako. A to už súvisí aj so súdmi, s celým prostredím. Určite všetko nemôžem zmeniť. Ale začnem. A veľmi dôrazne.

Ako budete riešiť dopravu v Bratislave?

Doprava je dlhé roky zanedbávaný problém. Hovorí sa tu už roky o záchytných parkoviskách. Nestojí ani jedno. Je tu ten predvolebný vtip v Inchebe, kde hodina stojí pol eura a je v podstate v centre mesta, ktoré je len cez most. To parkovisko je prázdne. V Prahe a iných mestách v prepočte stojí takéto parkovanie 20 Kč denne. U nás pol eura na hodinu. To je niečo absurdné a vzniklo to pred voľbami. Záchytné parkovisko nemôže byť v centre mesta, ale po prvé na okrajoch mesta. Po druhé: kým nebude nultý obchvat , ktorý všeličo vyrieši, tak je potrebné, aby sa harmonizovala mestská doprava. S dôrazom na koľajovú dopravu. Bratislava využíva na 27% koľajovú dopravu v prepočte na cestujúcich. Brno napríklad na 50%. Čiže je potrebné aby od toho záchytného parkoviska mohol občan nastúpiť do MHD, ktorá bude rýchlejšia, ako auto. Bude lacnejšia, ako by ho stálo parkovanie v meste. Bude to skrátka na normálnej, kultivovanej úrovni. Lenže s týmto sa už malo dávno začať. Čiže bude treba začať v priebehu niekoľkých mesiacov, ale toto je princíp, ktorý treba riešiť.

Plus, treba riešiť aj statickú dopravu. To znamená parkovanie. Tí, čo tu žijú, pracujú, platia dane, musia mať iné podmienky na parkovanie. Tie budú spoplatnené symbolicky alebo vôbec. Ale tí, čo prichádzajú, alebo nechajú auto na záchytnom parkovisku, alebo budú spoplatnení. Tak je to všade na svete. Plus je tu množstvo opatrení, ktoré napríklad platia v Paríži, keď sme ho už spomenuli. Napríklad keď je človek sám v aute, má isté nevýhody. Keď sú traja a viac, majú isté výhody. Môžu ísť napríklad v rýchlejšom pruhu. Čiže treba sa zamýšľať aj nad takýmito opatreniami. Tie centrá miest, a zvlášť v Bratislave, ktorá má veľmi malé historické centrum na počet obyvateľov, ktorí tu žijú, sa nedajú nafúknuť. Treba s tým vedieť žiť.

Ale rozhodne budem proti tomu, aby sa ničila zeleň v meste a stavali sa podzemné parkoviská v centre. Je to absurdné. Posledný absurdný prípad je súd. Pri diskusii pán Ftáčnik povedal, že to nebol len tak hocikto, to bol Krajský súd. A zničia tam fontánu, zničia zeleň, ale vraj to vybudujú hore. Ale to sa nedá.

Hovoríte o parkovisku, ktoré sa má stavať v blízkosti justičného paláca?

Áno. Nech idú taxíkom. MHD. Nech zaparkujú oproti, je tam podzemné parkovisko. To je zvrhlosť. A čudujem sa, že to poslanci odhlasovali. A primátor to podpíše. Ako keď v historickom centre priamo v areáli hradu si hĺbia do skaly poslanci nové parkovisko. Toto hádam ani komunisti by si nedovolili takúto aroganciu a takéto chrapúnstvo.

Dovoľte na záver ako poslednú dať otázku osobnú. Vy ste symbolom Nežnej revolúcie, boli ste tribúnom revolúcie. Ako ste sa odtiaľ dostali ku komunálnej politike?

Politika je len jedna. Je to služba verejnosti. Na akom poschodí , na akej úrovni ju robíte, je samozrejme rozdiel, ale v zásade je to to isté. A okrem toho, politiku, i komunálnu, alebo tú veľkú, či ako ju chceme nazvať, kiež by tá veľká politika bola niekedy komunálna, a by to znamenalo, že by naozaj vychádzali v ústrety potrebám občanov. Ale to sa nedeje, ako vidíte. Takže volajme ju komunálna. Nikto ju nemôže robiť sám. Neexistuje odborník na hlavné mesto. To je vlastne malá vláda. To je tím odborníkov a plus výkonných úradníkov . Len magistrát má 630 zamestnancov, ktorí riadia mesto. Plus k tomu je množstvo spoločností, ktoré sú v zriaďovateľskej pôsobnosti magistrátu. Čiže je potrebný tím odborníkov, ktorý sa bude mobilizovať , ktorý sa zobudí. A bude naozaj konať pre toto mesto a nie pre niekoho iného, ako to často vidíme.

Priznám sa, že som nemal v úmysle už sa vracať do politiky, lebo nemám lichotivý názor na pomery na Slovensku. Ale po prezidentskej kampani som získal istú dôveru. Môžem ju hodiť za plece a ísť hrať golf, ale ja si myslím, že ju treba vrátiť. A že niečo treba zmeniť. Zmeniť to, čo som vám povedal a ešte mnoho iných vecí. Budem sa usilovať zmeniť vôbec základy, že Bratislava je hlavné mesto pre všetkých. Iné nemáme. A že musí fungovať. A že spolu sme Bratislava. To vyplýva z toho, čo som povedal, že sám to nikto nedokáže. To je ako s revolúciou. Keby sme boli sami na tribúnach, tak už sme niektorí v Leopoldove, niektorí v Austrálii a niektorí možno zastrelení, ako tie stovky na hraniciach, ktorých postrieľala komunistická teroristická banda. Takže, ak to spolu budeme chcieť a budeme aktívni, treba veriť, že sa to podarí. Lebo sa to naozaj môže podariť.

Prečítajte si aj rozhovor s Ivom Nesrovnalom. Zajtra ráno prinesieme aj interview s úradujúcim primátorom Milanom Ftáčnikom.