EXKLUZÍVNY ROZHOVOR: Milan Ftáčnik chce byť lepší ako v prvom volebnom období

Ako ste sa dostali ku komunálnej politike? Vy ste matematik.

Ja som sa najprv dostal do veľkej politiky a od nej netradičnou cestou zase do malej politiky alebo komunálnej politiky, ako jej hovoríme. Ja som skončil v roku 2002 v pozícii ministra školstva a poslanca Národnej rady, ktorým som bol viac rokov po sebe. Potom som mal politickú prestávku, keď som sa pokúšal založiť novú politickú stranu. Ukázalo sa, že to nie je cesta.

Kandidoval som, pretože ma prehovorili kolegovia, do volieb do vyššieho územného celku. Zistil som, že to bolo celkom úspešné, dokonca som bol najúspešnejší kandidát z hadiska Petržalky. Bol som zvolený s najväčším počtom hlasov. Potom niekto povedal – prečo by si nemohol kandidovať na starostu? Máš veľa hlasov, máš podporu, napriek politickej pauze. Tak som kandidoval na starostu a tak som sa dostal do komunálnej politiky. Zistil som, že mi poskytuje omnoho väčší priestor, ako tzv. veľká politika, pretože tam je človek súčasťou vlády, má istý program, má cieľ. Tu starosta alebo primátor je zvolený ako osoba, čiže má podstatne väčšiu slobodu, lebo má mandát od voličov na program, ktorý podporili. A môže presadzovať ten svoj program. Samozrejme, keď má také zastupiteľstvo, ako som mal ja dvakrát, aj v Petržalke, aj v meste – že teda je inak politicky orientované – tak je to naozaj výzva. Ale myslím si, že sa mi ju podarilo prekonať.

Kandidujete po druhý raz. Tentoraz z postu primátorskej stoličky. Väčšinou sa u nás stáva, že už to druhé volebné obdobie nebýva také dobré, alebo aspoň analytici nehodnotia to druhé volebné obdobie natoľko dobre, ako to prvé, ak niekto pokračuje vo svojej funkcii. Ako sa na to pozeráte vy?

Mám opačnú ambíciu. Takto presne, ako hovoríte, hodnotili môjho predchodcu, pána primátora Andreja Ďurkovského, ktorý v svojom prvom období pôsobil pozitívne, ale v tom druhom období ako keby jeho rozhodnutia išli dolu vodou. Ja mám práve predstavu, že by som chcel dokončiť projekty, ktoré som pripravil a začal realizovať v meste. Mám kopu nápadov, čo by bolo treba v meste začať. Myslím si, že to druhé volebné obdobie, aj vzhľadom na skúsenosti, ktoré som získal v tom prvom, by mohlo byť ešte úspešnejšie. Idem do toho s tým, že chcem byť ešte lepší ako som bol v tom prvom období.

Chválite sa, že sa počas vášho pôsobenia zlepšila transparentnosť, že ste získali 300 miliónov eur z eurofondov na rozvojové programy pre Bratislavu, že ste znížili dlhy mesta a že ste riešili problémy z minulosti. Čo bolo z týchto vecí podľa vás najťažšie?

Musím povedať, že asi najťažšia bola otázka dlhov. Predstavte si, že som zdedil mesto, ktoré malo dlhy vo výške 259 miliónov eur, čo keď prerátame vo vzťahu k bežným príjmom, lebo to sa v samospráve takto počíta, tak to je viac ako 120%, to je niekde na úrovni Grécka. Grécko je zlý príklad pre systém hospodárenia štátu. My sme mali zlý príklad pre hospodárenia mesta, čiže museli sme začať konsolidovať, šetriť, robiť prebytkové rozpočty. Čiže neminúť všetko, čo dostaneme od štátu, najmä splácať staré dlhy. Tie dlhy nás proste ťažili.

Bolo treba zaplatiť za zimný štadión, za Starú Radnicu, za nakúpené autobusy, teda za veci, ktoré ľudia už užívali, akurát za ne moji predchodcovia nezaplatili. Takže bolo treba za ne zaplatiť.

Toto si myslím, že bol najťažší krok. Nám sa podarilo znížiť dlhy o 28%. Taký štát asi na svete nie je, ktorý za štyri roky zníži dlhy o 28% . Ale bez toho by sme nemohli uvažovať o rozvojových projektoch. Tých 300 miliónov prišlo do Bratislavy aj preto, že nás hodnotia ako stabilizovanú samosprávu. Podarilo sa nám presvedčiť Európsku komisiu, že verejná doprava by mala byť priorita pre financovanie z európskych fondov. A dnes to berú ako normálnu vec aj pre programovacie obdobie 2014 – 2020.

The Economist dokonca v lete tohto roku, v auguste, zverejnil, že podľa nich, podľa ich pracovníkov Bratislava patrí do 10 miest sveta, kde sa najviac zlepšili podmienky pre život za ostatných päť rokov. Čo vy na to?

S potešením konštatujem, že to je hodnotenie externého subjektu, ktorý sa pozerá veľmi prísne na fungovanie štátov a miest. A dokazuje to len to, že Bratislava nejde dolu vodou, ako sa to snažia niektorí vykresliť, že všetko je zlé, klesla nám čistota, nefunguje doprava. Všetko, všetko je horšie. The Economist zhodnotil konkrétne oblasti, konkrétne kritériá. A snažil sa nás zhodnotiť z toho pohľadu, či sa nám podarilo veci zlepšiť. O „kúsok“ sme sa zlepšili. Ten „kúsok“ bol naozaj taký, že nás to zaradilo medzi tých najväčších skokanov. Nemyslím si, že sme všetko v Bratislave vyriešili. Vôbec taký pocit nemám. Veľmi kriticky sa pozerám na tie veci, ktoré v meste nefungujú. Ale práve na ne som sústredil pozornosť, keď sa pozerám na to, čo by sa dalo urobiť za ďalšie štyri roky.

Čo to je?

Mám pripravený volebný program, ktorý som predstavil a ktorý sa zameriava na štyri kľúčové oblasti. Tá kľúčová oblasť, v ktorej treba pokračovať, pretože sme nedokončili to, čo sme začali, je riešenie otázky dopravy. Bratislava je zahltená autami, ponúkame alternatívu – verejnú dopravu, cyklistickú dopravu a pešiu dopravu.

Vo verejnej doprave je symbolom zmeny rekonštrukcia Starého mosta, rozširovanie električkovej trate, chceme ju dotiahnuť až na koniec Petržalky. Nákup ďalších električiek, nákup ďalších autobusov, čiže obnova vozového parku na nízko podlažné, klimatizované vozidlá. Do konca roku 2016 by sa mal zlepšiť vozový park o 60%. Ďalšie cyklistické trasy. Rozvoj integrovanej dopravy. Parkovanie. To je problém, ktorý Bratislavu trápi, treba s tým urobiť poriadok.

Mojou druhou prioritou je pokračovať v otvorenom meste, to znamená v dialógu s ľuďmi hľadať v konzultácii s verejnosťou tie najlepšie riešenia. Organizovať verejné diskusie. Ale rozpracovať aj nový koncept, ktorý sa veľmi silne uchytil v susednej Viedni a viacerých európskych mestách, a to je takzvané smart city. To je inteligentné mesto, ktoré dokáže využiť technológie, dáta na to, aby lepšie fungovalo. Chcel by som, aby naozaj naše mesto lepšie fungovalo.

Dve nové témy, ktoré ponúkam vo volebnom programe, sa týkajú udržateľného rozvoja mesta. Zeleného rozvoja, ak to tak môžem povedať. V tomto volebnom období sme schválili stratégiu adaptácie na zmenu klímy. To je výzva, ktorá trápi celé štáty, trápi veľké mestá, trápi aj naše mesto. Máme na to pripravený program. Máme aj peniaze. Podarilo sa nám získať z Nórskych fondov 2 milióny eur, ktoré budeme používať práve v tom budúcom období na posilnenie udržateľného rozvoja mesta, na posilnenie zelených plôch, narábania s vodou v meste a podobne. Čiže zeleň a udržateľný rozvoj je nová téma, pre mňa veľmi dôležitá.

A tá štvrtá téma, s ktorou pracujem, je otázka sociálne súdržného mesta. Tu nežijú len ľudia, ktorí sa vozia na drahých autách. Sú tu celkom bežní, obyčajní ľudia, ktorí žijú zo zárobku, ktorý si zarobia v práci. A chcú z toho slušne žiť. Chcú mať bývanie. Čiže chcem pokračovať vo výstavbe nájomných bytov.

Chcem riešiť problematiku škôlok a tiež detských jaslí, ktoré sa nám vytratili zo systému ponuky verejných služieb pre našich Obyvateľov. A potom je tu aj otázka sociálnych služieb pre seniorov. Bratislava starne, má čoraz viac starších ľudí, tých, ktorí potrebujú pomoc. A tú pomoc im chceme poskytnúť doma. A ak treba, potom aj v zariadení, ktoré zriaďuje a funguje na princípe podpory mesta.

Zastavím sa pri doprave, pretože doprava je naozaj vážny problém Bratislavy. Každodenné zápchy, ktoré sú v Bratislave, aj v rámci bratislavského obchvatu, ale aj v rámci Bratislavy, a aj problémy s parkovaním. Ale spýtam sa na niečo iné. Myslím si, že Petržalke by veľmi pomohlo, keby bola električka. Vy ste sa zaviazali, že do konca budúceho roka bude električka zo Štúrovej po Bosákovu. Naozaj sa tak stane?

Počúvam kritické hlasy, ktoré hovoria, že to nestihneme, že mesto sa dostane do kolapsu. Je to termín Európskej únie. Projekty, ktoré podporila Európska únia, musia byť dokončené do roka 2015. Preto veľmi zodpovedne vyhlasujem, že to tak naozaj bude. Máme nastavený harmonogram, že stavba sa má skončiť do 30.októbra, potom budú dva mesiace na vyúčtovanie faktúr, aby sme všetko dostali preplatené. Ten harmonogram je napätý, ale reálny. A vidieť, že práce sa rozbehli . po tom intermezze, ktoré sme mali s Dunajom a s bombami, všetko ide podľa harmonogramu. Harmonogram umožňuje kontrolovať stavbu. Takže som presvedčený, že keď mesto urobí to, čo má, stavebný dozor zhotoviteľ, že dostaneme stavbu do stavu, keď budeme môcť kolaudovať v októbri budúceho roku.

Aby sme vysvetlili, spomenuli ste bomby v Dunaji, ktoré sa mali nachádzať pod Starým mostom. Spýtam sa ešte na váš program. Chýba mi ešte piaty bod, a to je vizualizácia mesta architektonicky. A to je povedzme boj s čiernymi stavbami, alebo vôbec, ako má architektonicky mesto vyzerať. Ale aj boj proti vizuálnemu smogu. Čo s tým?

Vizuálny smog tam mám. Vizuálny smog mám v časti, kde hovorím o udržateľnom meste. Toto mesto nie je udržateľné v tom, že sa tu rozmohla vonkajšia reklama do katastrofálnych rozmerov. Musím povedať, že dve tretiny reklamy leží na súkromných pozemkoch, čiže mesto to priamo nevie ovplyvniť. A to najmä preto, že nám takéto možnosti nedáva stavebný zákon. Máme stavebný zákon z roku 1976, do ktorého sa veľmi ťažko implantovali zmeny, ktoré sa týkali práve reklamy. Z rôznych dôvodov to tam nikdy nepreniklo. Teraz bola prijatá novela, ktorá konečne pridáva isté právomoci samosprávam a stavebným úradom, aby mohli ovplyvňovať vonkajšiu reklamu na svojom území. Preto som si tam dal otázku vizuálneho smogu. Snažili sme sa to riešiť dohodu. Dokázali sme dosiahnuť výsledok, že po dohode s reklamnými spoločnosťami sme znížili počet bilbordov v stredových pásoch, tam, kde máme štyri pruhy, či ide o Bajkalskú, alebo Vajnorskú, či Trnavskú, proste tam, kde sú štyri pruhy a je tam stredový pás, v ňom dnes nemáme reklamu. Je to výsledok dohody napriek tomu, že sme nemali právomoci. Keď ich budeme mať, pustíme sa do toho ešte energickejšie.

A čo sa týka čiernych stavieb?

Čierne stavby sú veci, ktoré budeme riešiť na stavebných úradoch, to sú v meste naše mestské časti, čiže preto sa to nenachádza v takejto podobe v mojom volebnom programe. To si môže dať starosta. Treba pôsobiť na parlament, aby ten prísny režim, ktorý chce nastaviť v novom stavebnom zákone voči čiernym stavbám, aby tam ostal. Aby sa nezmäkčoval rôznymi vecami, že keď to, tak potom to. Proste z toho sa nám potom môže vyšmyknúť veľké množstvo stavieb. Som za to, aby keď niekto postaví čiernu stavbu, tak ju treba zbúrať. Keď sa to stane prvý, druhá, piatykrát, už si potom všetci ostatní dajú pozor, že to treba robiť poriadne, a nie na čierno.