Deň víťazstva nad fašizmom: Prezidentka a politici položili vence k Hrobu neznámeho vojaka

Zdroj: Zuzana Čaputová FB

Skutočný mier nie je možný bez slobody a demokracie, a preto sa o ne vždy musíme usilovať. Uviedla to prezidentka Zuzana Čaputová pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom a 78. výročia konca druhej svetovej vojny.

„Historická skúsenosť z druhej svetovej vojny, ale aj zo všetkých ďalších vojnových konfliktov potvrdzuje, že zdrojom konfliktov nebývajú národy či štáty, ale režimy pošliapavajúce ľudské slobody a práva, schopné vyvolať nenávisť. Či to boli režimy fašistické, komunistické alebo rôzne autoritárske režimy 21. storočia,“ skonštatovala Čaputová.

Milióny obetí

Pripomenula, že počas druhej svetovej vojny prišlo o život viac ako 50 miliónov ľudí. Počtom obetí a krutosťou išlo o najväčšiu tragédiu v dejinách ľudstva.

„Naše územie a územie východnej Európy oslobodzovala najmä sovietska Červená armáda za pomoci domáceho odboja, 1. československého armádneho zboru a rumunskej armády,“ povedala hlava štátu s tým, že protihitlerovskú koalíciu tvorili aj ďalšie veľmoci.

Druhá svetová vojna, ktorá sa začala 1. septembra 1939 útokom vojsk nacistického Nemecka na Poľsko, priniesla počas 2 194 dní miliónom ľudí na oboch stranách frontu nevýslovnú bolesť, utrpenie, strádanie a smrť v rôznych podobách. Počtom obetí, svojím charakterom a krutosťou ide o najväčšiu tragédiu v dejinách ľudstva.

Víťazstvo protifašistickej koalície si na strane bývalého Československa vyžiadalo množstvo obetí, utrpenia a bolesti. „Podľa údajov z VHÚ predstavovali celkové straty na životoch asi 350 000 až 360 000 obyvateľov. Z toho zahynulo v koncentračných táboroch približne 235 000 osôb, z nich asi 149 000 židovského pôvodu. V Česku to bolo 78 000 a na Slovensku 71 000 osôb. Dovedna však prešlo koncentračnými tábormi 350 000 osôb. Pri represáliách a prenasledovaní partizánov bolo na Slovensku vypálených viac než 100 obcí,“ priblížil riaditeľ Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast.

Kde sa bojovalo?

Do vojny sa postupne zapojilo 62 štátov, v ktorých žilo 80 percent vtedajšej svetovej populácie. Priama bojová činnosť zasiahla územie 40 štátov. Bojovalo sa v Európe, severnej Afrike, Atlantiku, Oceánii, južnej a v juhovýchodnej Ázii. Do armád bojujúcich krajín bolo zaradených asi 110 miliónov ľudí.

Podľa najnovších údajov zahynulo v nej približne 20 miliónov vojakov a 40 miliónov civilistov. Zo súhrnného počtu obetí pripadá približne 83 percent na príslušníkov štátov protifašistickej koalície a 17 percent obetí na obyvateľov mocností Osi a ich Spojencov. Najväčšie straty, takmer 27 miliónov vojakov a civilistov, utrpel vtedajší Sovietsky zväz.

Skončenie vojny

Ako pripomenul historik, v Európe sa vojna skončila formálne podpísaním bezpodmienečnej kapitulácie Nemecka 8. mája 1945. „Napriek tomu aj po tomto dni dochádzalo k bojovým akciám, ktoré sa na území Česka skončili v podstate až 11. mája, resp. 14. mája, keď si bojová skupina nemeckej 16. tankovej divízie prebojovala cestu do americkej zóny. V severnej časti Juhoslávie bojovali nemecké vojská ustupujúce do Rakúska ešte aj 15. mája. Definitívny koniec 2. svetovej vojny nastal podpísaním bezpodmienečnej kapitulácie Japonska na americkej bojovej lodi v Tokijskom zálive 2. septembra 1945,“ dodal pre TASR Šumichrast.

Skončenie druhej svetovej vojny si jednotlivé štáty pripomínajú 8. mája ako Deň víťazstva nad fašizmom. Na Slovensku je tento deň dňom pracovného pokoja. Rozhodli o tom poslanci zákonodarného zboru v júni 1996. Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii 59/26 z 22. novembra 2004 vyhlásilo 8. a 9. máj za Dni spomienok a zmierenia na počesť všetkých, čo zomreli v čase druhej svetovej vojny.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.