OBRAZOM: Cvernovka končí a s ňou aj desiatky umelcov a ich tvorivé zázemie
Bývalá fabrika nití, prezývaná Cvernovka, otvorila svoje brány počas šiesteho ročníka „1. máj v Cvernovke“ poslednýkrát. Okrem organizátorov akcie sme vyspovedali tých, ktorých sa jej zatvorenie dotkne najviac - umelcov.
Už šiestykrát sa na 1. mája otvorili dvere Cvernovky a predstavili množstvo talentovaných umelcov, ktorých hostili priestory bývalej fabriky na nite. Tento rok to však bolo zároveň poslednýkrát čo návštvníci mohli nahliadnuť do ateliérov dizajnérov, architektov a umelcov. Cvernovka sa totiž zatvára.
„1. máj je deň otvorených ateliérov, ktorý vznikol pred šiestimi rokmi. Je to akcia, ktorá umožňuje umelcom, ktorí v Cvernovke majú svoje priestory, aby ich na jedeň deň v roku otvorili pre verejnosť. Takto môžu prezentovať svoju tvorbu a to, čo tu robia,“ hovorí Paula Poštolková, organizátorka akcie 1. máj v Cvernovke.
Šiesty ročník je špecifický hlavne tým, že je posledným 1. májom. Okrem toho organizátori pripravili množstvo zaujímavých atrakcií ako napríklad 3D tlačiareň, interaktívna inštalácia, množstvo vystavených prác, 3Dmodely, detský kútik, príjemnú terasu so záhradou, workshop, koncerty a mnoho iného.
Umelci a kamaráti
Bývalá farbrika neukrýva len undergroundových umelcov, ale množstvo firiem, fotografických, výtvarných či grafických ateliérov. Cvernovka umožnila stretnúť sa ľuďom s podobnými záujmami a tí si spoločne pomáhajú.
„Vieme ako to je, ale dúfam, že všetky kroky komunity, ktorá tu žila, budú spoločné. Bude nám za týmto priestorom určite smutno, všetci sme sa s tým zžili,“ hovorí stavebný inžinier Tomáš Franz z ateliéru Miestor.
Podobný názor na vec má aj Zuzana Mikulová, maliarka z ateliéru Zuza, ktorá zo svojho ateliéru vytvorila viac, než len miesto, kde tvorí. „Cvernovka je pre mňa kultovým miestom, nie len preto, ako to tu vyzerá, ale hlavne pre všetkých mojich kamarátov. Je to komunita, do ktorej sa zaraďujem a kam patrím. Mne sa tu nažívalo najlepšie,“ hovorí Mikulová.
Strata priestorov
„Ťažko povedať čo sa s Cvernovkou stane. Či z nej budú byty alebo kancelárie. Myslím si však, že je to prirodzený kolobeh. Je to výborná lokalita,“ hovorí výtvarník Petr Bažinka z ateliéra M5.
Cvernovka vytvorila zázemie pre všetkých, ktorí v nej strávili časť svojho života. Snáď každý umelec, ktorého sme sa spýtali na pocity z jej zrušenia, nám odpovedal podobne.
„Rovnako ako mne, to je ľúto všetkým. Každý mal vzťah k svojmu ateliéru a stále to neviem vstrebať, že musím odísť. Zatiaľ niesom v panike, ale už teraz mi je smutno,“ dodáva Mikulová.
1. máj v Cvernovke
Väčšinu umelcov a nájomníkov zastupuje nadácia Cvernovka, ktorá vznikla, aby rokovala aj so súčasným majiteľom, čo sa, bohužiaľ, nepodarilo. Rozprávajú sa však okrem toho s mestom, so samosprávou či investormi.
„Máme vyhliadnuté rôzne priestory. Máme už niekoľko obhliadok za sebou a dúfam, že sa nám podarí presťahovať väčšinu naraz, aby sme opäť išli pod jednu strechu,“ hovorí Poštolková.
Podľa jej slov nie je situácia až taká negatívna, ako sa môže zdať. „Ja nevnímam túto situáciu negatívne. Máme nového majiteľa a ja to beriem tak, že keď niečo skončí, tak sa začne niečo iné. Cvernovka nám umožnila dať ľudí dokopy. Všetci spoločne sa môžeme teraz premiestniť do iných priestorov,“ uzatvára Poštolková.
Cvernovka ako fabrika na nite
Cvernovka, alebo aj bývalé závody MDŽ, v minulosti patrila medzi najväčšie továrne svojho druhu v Európe. V rokoch 1903 – 2003 sa tu spracovávala bavlna a už spracovaná sa vyvážala do celého sveta. V súčasnosti je jednou z posledných pozostatkov industriálnej minulosti Bratislavy a miesto pre svoje ateliéry si v nej našlo množstvo výtvarníkov, dizajnérov, architektov, fotografov, či módnych tvorcov.
Prečítajte si tiež: Oslavy 1. mája na Hviezdoslavovom námestí sa niesli v duchu starých tradícií