Čo by mohlo platiť pred nepríjemnými následkami zmeny klímy? Bratislava to už vie!
Príroda si aj toto leto robí, čo chce a škody spôsobené záplavami sa rátajú na státisíce eur. Hlavné mesto Slovenska nie je výnimkou, ale zároveň hlási, že už vie, ako sa pred zmenami klímy brániť!
Dokument s názvom Stratégia adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy na území hlavného mesta SR Bratislavy vznikol na útvare hlavnej architektky Ingrid Konrad. Práve ten by mal odpovedať na otázku, ako sa v hlavnom meste Slovenska prispôsobiť globálnemu otepľovaniu a dôsledkom, ktoré z neho vyplývajú.
Rokovnie presunuté na september
Jedným z hlavných navrhovaných opatrení je napríklad zadržiavanie dažďovej vody na území mesta a jej využitie pre okolitú zeleň. Bratislava by mala znižovať množstvo spevnených vodonepriepustných plôch. „Mesto vysušujú, čo spôsobuje prehrievanie vonkajšieho prostredia aj interiéru budov. Zelené plochy naproti tomu zadržiavajú dažďovú vodu v území a prostredie prirodzene ochladzujú,“ vysvetlila Konrad.
Prijatie stratégie je podmienkou, aby Bratislava mohla získať v nasledujúcich rokoch prostriedky z Operačného programu Kvalita životného prostredia. Európska únia vyčlenila na adaptačné opatrenia až dvadsať percent všetkých finančných zdrojov. Materiál mali poslanci Bratislavy schvaľovať na júnovom zasadnutí. Jeho prerokovanie bolo presunuté na september.
Ak by sa zanedbali preventívne opatrenia…
Hlavná architektka pripustila, že viaceré z opatrení nebude ľahké uviesť do praxe nielen v dôsledku legislatívnych, ale aj iných prekážok. „Naša skúsenosť z čerpania európskych peňazí je, že Bratislava nie je na veľké európske projekty personálne pripravená,“ obáva sa Konrad. Na vzniku stratégie sa podieľali vedci zo Slovenskej akadémie vied a Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave. Prepája viacero oblastí. Okrem prípravy mesta na negatívne dôsledky zmeny klímy rieši aj znižovanie emisií skleníkových plynov z dopravy, kúrenia, či chladenia.
„Ak by sa zanedbali preventívne opatrenia, bežnému Bratislavčanovi by zmena klímy výrazne zhoršila životné prostredie, ale aj zdravie a ekonomiku členov rodiny,“ vysvetlila architektka a poslankyňa Petržalky Elena Pätoprstá. Dlhotrvajúce obdobia sucha a vlny horúčav podľa nej môžu zvýšiť ochorenia ľudí, zvierat a spôsobiť odumieranie stromov a rastlín.