Bratislavské bunkre: Viac než vojská im uškodila ľudská ľahostajnosť
Len málo miest v Európe sa vie pochváliť tým, že sa v ňom nachádzajú dochované opevnenia z čias prvej a druhej svetovej vojny. V Bratislave sa do dnešného dňa zachovalo celá sieť týchto zariadení. O ich poslaní v minulosti a dnes sa zhovárali s propagátorom o.z. Bunkre, Jakubom Kurucom.
Kedy a kým bolo vybudované bratislavské opevnenie?
V prvom rade sa treba sústrediť na to o aké opevnenie ide. Pretože keď zoberieme do úvahy našu oblasť, musíme rátať aj s opevnením, ktoré bolo vybudované už počas prvej svetovej vojny. Tieto bunkre/delostrelecké kaverny sa začali budovať koncom augusta 1914 vtedajším Ministerstvom vojny. Bunkre z druhej svetovej vojny mali dve etapy výstavby. Prvá etapa začala už v roku 1933 na príkaz zemského vojenského veliteľa generála Josefa Šnejdárka. Tieto objekty sa volajú atypické a bolo ich deväť. Ďalšie za začali budovať až v roku 1937. Na rozdiel od tých atypických boli väčšie a mali väčšiu odolnosť (kvôli hrúbke betónu). Túto výstavbu malo na starosti Ředitelství opevňovacích prací ktoré vzniklo roku 1935. Postupne bola, už vtedy úplná línia doplňovaná o pomocné objekty ako napr. veliteľské stanovišťa objekty ľahkého opevnenia, protitankové steny a pod.
Na čo slúžilo?
Malo slúžiť na obranu proti potencionálnemu nepriateľovi. Avšak kvôli okolnostiam akými sa vyvíjali obe vojny, neslúžilo naše opevnenie k pôvodnému účelu. Vďaka tomu sa naše bunkre rátajú k raritným objektom. Jediné čo im časom ublížil, boli neprispôsobivý ľudia a ignorácia.
Ak by sa dalo porovnať opevnenie Československa s inými krajinami, ako sme boli na tom? Vznikali podobné typy stavieb aj na východe republiky, alebo za potencionálneho agresora bolo označené hlavne Nemecko?
Práve sa dostávame do témy o ktorej by sa dalo polemizovať. Ale v rámci ucelenosti nášho obranného pásma sme boli na tom veľmi dobre, nehovoriac o výzbroji a pod. Čo sa týka, toho či bolo iba Nemecko jediným agresorom pre celé ČSR sa nedá povedať. Pre stavbu opevnenia hrali v prvom rade faktory, kto je naším spojencom, na koho sa môžeme obrátiť a s kým by sme sa mali vzájomne podporovať. Presne pre tento faktor nebolo územie dnešného Slovenska až tak „opevnené“. Zväčša išlo o pás bunkrov ľahkého opevnenia na juhu Slovenska smerom na východ. Išlo o hraničné územie s Maďarskom. Na východe môžeme aj teraz nájsť niektoré z objektov napr. v okrese Košice a Trebišov.
Neďaleko našej hranice s Rakúskom sa na poli nachádza betónová replika nemeckého tanku. O čo ide?
Ide o jednu z najzaujímavejších doplnkových „stavieb“ nášho fortifikačného opevnenia. Maketa murovaného tanku sa nachádza kúsok od bunkra B-S 7 „Cvičiště“. Táto maketa má pripomínať tank vzor T-34. Stále sa vedú dohady na čo presne mala súžiť. Buď išlo o cvičný, tréningový cieľ, alebo o zastrašovanie nepriateľskej pechoty. Prvý dohad je presnejší, pretože na hlavni sa nachádzajú diery po streľbe a zároveň sa spomína vo fórach venovaných vojenským objektom, že tieto makety slúžili prevažne na tréning pechoty. Ale keďže sa dosť podobá na spomínaný tank T-34 mohlo ísť o objekt, ktorý postavila nemecká armáda, či už na tréning, alebo podľa postavenia makety na prípadné zastrašenie, pri ústupe nemeckej armády.
Ako sa využíval systém opevnenia po 2. sv. vojne?
Po druhej svetovej vojne nastalo iba málo zmien. V roku 1948 boli všetky bunkre doplnené novým vybavením. V 70. Rokoch, pri výstavbe petržalských sídlisk bolo hraničné pásmo zrušené, a niekoľko bunkrov zničených. Keď sa v roku 1989 zrušilo aj obranné pásmo, bola väčšina objektov zbavená celkového vybavenia a zapečatená. Netýkalo sa to však najväčších bunkrov ako B-S 1, 2, 3, 4 a 8. Tie boli pred zapečatením doplnené zásobami. Veľký negatívny prelom došiel až v roku 2001 – 2002, keď boli v jednom období vykradnuté všetky zapečatené objekty. Bol to šok, ktorý však nikto neriešil. Odvtedy boli otvorené všetky bunkre a už sa o ne nikto nestaral. Časom sa na ne úplne zabudlo a aj vďaka porastu začali chátrať. Stali sa občasným hotelom pre bezdomovcov, ktorým sa chcelo k bunkrom predrať. Všetko sa zmenilo začiatkom roka 2008, keď sa našli iniciatívne občianske združenia, ktoré sa bez pomoci štátu a s vlastnými príjmami pustili do rekonštrukcie niektorých objektov. Vďaka ich iniciatíve sú dnes bunkre B-S 2, 4, 6 a 8 plnohodnotnými múzeami vojenskej histórie druhej svetovej vojny.
Z koľkých objektov sa skladá opevnenie?
Keď berieme do úvahy iba Petržalské obranné pásmo, tak sa hlavne uvádza 15 objektov, pri čom bunker B-S 5 bol rozdelený na B-S 5 a, a B-S 5 b. Momentálne je však týchto bunkrov menej, lebo niektoré boli pri zástavbe Petržalky zničené, alebo zasypané.
Nachádzajú sa podobné opevnenia aj inde na Slovensku?
Samozrejme. Okrem teda spomínaného juhu a východu krajiny, môžeme veľa bunkrov nájsť aj na Záhorí. Najpodobnejšie bunkre Petržalskému pásmu sa však nachádzajú v Komárne.
Aký osud majú dnes tieto opevnenia?
Pevne verím, že vďaka zanietenosti občianskych združení a dobrovoľníkov, bude osud týchto jednotlivých objektov veľmi priaznivý. Dnes je možné vidieť kopec práce, ktorej sa vykonalo na jednotlivých objektoch. Už teraz je možné buď po dohode s dobrovoľníkmi, alebo každý víkend, nejaký ten bunker navštíviť. K dispozícii je kaverna z obdobia prvej svetovej vojny v Dúbravke, alebo tri bunkre v Petržalke. Ostatné sú voľne prístupné až na pár výnimiek, ktoré dali občianske združenia z dôvodu budúcej revitalizácie uzamknúť.
Je voľný prístup do týchto zariadení?
Ako som už spomínal, do zrevitalizovaných objektov je možné sa dostať, každý víkend, alebo po telefonickej, prípadne e-mailovej dohode. A tie nezamknuté sa dajú bežne pozrieť, pokiaľ má dotyčný návštevník chuť sa predierať porastom. Niektoré sú doteraz domovom pre bezdomovcov.
