Samospráva

Bratislava zakladá kvetnaté lúky, poslúžia aj ako klimatizácia v horúčavách

Bratislava zakladá kvetnaté lúky. Mesto má už vytypovaných 60 plôch, na ktorých bude meniť režim kosenia.

Ilustračný obrázok k článku Bratislava zakladá kvetnaté lúky, poslúžia aj ako klimatizácia v horúčavách
4
Galéria

Splnomocnenec bratislavského primátora pre zeleň a životné prostredie Andrej Kovarik tvrdí, že takéto lúky vedia byť počas horúceho leta až o 20 stupňov chladnejšie ako bežne kosený trávnik, zadržiavajú vlahu, obsahujú menej alergénnych druhov a chránia biodiverzitu.

Adaptácia na zmenu klímy

Kvetnaté lúky priamo v meste, vrátane sídlisk a vnútroblokov, sú podľa hlavného mesta jedným z dôležitých prvkov adaptácie mesta na klimatické zmeny.

Jedna z prvých lúk vznikla v mestskej časti Dúbravka. V nasledujúcich týždňoch ich chce samospráva založiť v ďalších 60 lokalitách, a to v mestských častiach Dúbravka, Karlova Ves, Staré Mesto a Nové Mesto.

„Takéto plochy sa výrazne menej prehrievajú, a to vedie k tomu, že strata vlhkosti z týchto plôch je podstatne pomalšia. Je to riešenie, ktoré vedie k zmierneniu straty biodiverzity v mestách,“ vysvetlil Kovarik vo videu na sociálnej sieti.

Kvetnaté lúky nie sú podľa mesta neudržiavané plochy. Sú však kosené v inom režime ako klasické trávniky, teda nie približne šesťkrát ročne, ale jeden- až dvakrát ročne podľa druhového zloženia.

Touto, podľa samosprávy najprirodzenejšou, formou zmeny rastlinného zloženia postupne začnú ubúdať druhy alergénnych tráv, ktoré, naopak, nahradia bylinné, kvitnúce druhy rastlín.

Pomôžu aj alergikom

„Mnohí majú obavy pre alergény, ktoré by takéto plochy mohli produkovať, ale presne toto je mechanizmus, ktorý vedie k zníženiu počtu druhov, ktoré spôsobujú alergie,“ skonštatoval Kovarik.

Lúčne plochy chce na svojom území vytvoriť napríklad aj mestská časť Petržalka. Prvú lúčnu plochu by chcela začať vysievať na jeseň a následne na jar. Sedem lokalít na prvú fázu vybral už aj Ružinov.

Myšlienka mať v mestách krásne lúčne plochy je síce pekná, ale mať ich v intraviláne sídlisk nie je podľa odborníka dobrý nápad. Podľa imunoalergológa Martina Hrubiška z Onkologického ústavu sv. Alžbety z nich totiž nikdy nebudú alpské alebo tatranské lúky bez alergénov, hlodavcov či odpadu.

„Umelé“ mesto

„Mesto je z hľadiska prírodovedného absolútne umelý terén a bez ľudského zásahu nebude v meste rásť žiadna lúka. Kde sú mestské plochy obklopené budovami, kde je neprirodzený vlhokostno-teplotný pomer neporovnateľný s prirodzenou krajinou, žiadna poriadna lúka neporastie,“ uviedol v júli na brífingu Hrubiško.

Upozornil, že iba invazívne buriny sú schopné prežiť neprirodzené podmienky, ako teplo či sucho. „Prídu rastliny, napríklad palina, ambrózia, láskavce či mrlíky. A to sú zdroje alergizujúceho peľu,“ poznamenal Hrubiško. Podotkol, že na neobhospodarovanej ploche sa ďaleko „lepšie“ drží odpad a sú živnou pôdou pre rôzne hlodavce.

Ilustračné foto, archív Bratislava – Dúbravka

Jarné kvety v Dúbravke
4
Galéria
Zdroj: TASR

Rýchle správy

Najčítanejšie