Brankárka Zuzana Tomčíková ničí predsudky: Hokejistky nie sú fúzaté mužatky

EUHL je univerzitná liga, ktorá momentálne zažíva svoj druhý ročník. Ty máš už skúsenosti s univerzitným hokejom z USA. Dá sa porovnať úroveň v Amerike s tou, s ktorou sa teraz stretávaš na Slovensku?

„V prvom rade musím povedať, že je to skutočne super projekt, ktorý na Slovensku chýbal. Pri porovnávaní však samozrejme musíme brať ohľad na to, že v prípade EUHL ide len o druhý ročník, kým v USA je to tradícia, ktorá sa vyvíja už niekoľko desaťročí. Aj napriek tomu však musím povedať, že úroveň EUHL je na to, že je len vo svojich začiatkoch viac ako dobrá.“

Súčasťou EUHL sú momentálne univerzitné kluby zo Slovenska, Česka a Rakúska. Súťaž by sa mala ešte rozrastať. Vidíš v tejto lige potenciál?

„Samozrejme, podmienky sú tu super. Je to výborné pre športovcov, ktorí z nejakého dôvodu nemali príležitosť venovať sa profesionálnemu športu naplno. Tým pádom tu majú podobní ľudia akési zadné dvierka. Tiež to môže viesť k lepšej propagácii škôl a záujmu študentov o značku svojej univerzity. Ľudia môžu chodiť na zápasy a fandiť svojim tímom, tým pádom by mali byť pyšní na to, z akej školy sú a hrdí na svojich školských športovcov.“

Ty si členkou tímu Paneuropa Kings. Momentálne ide o najmedializo­vanejší klub z celej EUHL. Si spokojná so svojím pôsobiskom?

„Ja som veľmi rada, že som tu. Som šťastná, že reprezentujem vlastnú školu, kde mi pripravili skvelé podmienky na to, aby som sa popri kvalitnom vzdelaní, mohla venovať aj športu. Ja som s Paneuropa Kings veľmi spokojná, študujem masmediálnu komunikáciu, ktorá ma baví a popri tom sa venujem ľadovému hokeju, čiže to mám vlastne dva v jednom.“

Momentálne si jedinou ženskou hráčkou v celej EUHL. Nie je to zvyčajné, že vidíme hrať ženu proti chlapom a to už vôbec nie brankárku. Bolo komplikované vybaviť, aby si mohla byť súčasťou ligy?

„Vôbec. Ja som sa k tomu navyše dostala úplnou náhodou, lebo kamarát začal robiť asistenta trénera Kings. Ja som to náhodne videla na Facebooku a najmä v lete som chcela chodiť na tréningy. Z počiatku v tom nebol žiaden iný úmysel, navyše v tom čase som ešte zvažovala, že pôjdem do zahraničia. Nakoniec sa ma však hlavný tréner spýtal, či by som nechcela byť trvalou súčasťou tímu, tak som prikývla.“

Ako na teba reagujú spoluhráči a najmä protivníci? Nemajú chlapi narážky?

„Žiadne nepríjemné posmešky ani nič podobné som si zatiaľ nevšimla. Moji spoluhráči sú super, dá sa povedať, že ma prijali za svoju a sú strašne milí. Zažívame kopec srandy a myslím, že aj pre nich je to určite oživenie, keď nie sú sami chlapi a majú medzi sebou ženu. Čo sa týka protihráčov, tí si ku mne zatiaľ tiež nič extrémne nedovolili, myslím, že to berú celkom normálne.“

Spomínala si, že by si prijala, aby sa univerzitný hokej rozbehol a študenti začali byť hrdí na to, z akej sú školy a začali fandiť svojim tímom. Aké sú ohlasy fanúšikov teraz?

„Ten ohlas je zatiaľ menší, aj keď teda, dá sa to predpokladať, keďže liga prežíva momentálne svoj druhý ročník. My mávame na zápasoch okolo 200 ľudí. Keď sme však hrali napríklad proti STU, tak sa ich tam nazbieralo podstatne viac.“

Je pre vás STU, teda Slovenská technická univerzita najväčším rivalom, či máte z pomedzi ďalších tímov ešte väčšieho súpera?

„Myslím, že STU je ozaj našim najväčším rivalom. Na nich sú chalani vždy veľmi naštartovaní, môžeme to označiť za také univerzitné bratislavské derby.“

Tím Paneuropa Kings skončil minulý rok na druhom mieste. Z výhry sa nakoniec tešila Karlova univerzita v Prahe. Aké máte ciele pre túto sezónu?

„Ten cieľ by mal byť len ten najvyšší. Vzhľadom na umiestnenie v minulom ročníku, z prvého miesta by sme sa chceli tešiť tento rok určite my. Ono je to však ešte ďaleko, musíme byť skromní a ísť od zápasu k zápasu. V play off sa už môže stať čokoľvek.“

Vzhľadom na to, že žiješ v Bratislave, bola si povzbudiť aj Slovan v Kontinentálnej hokejovej lige?

„Áno, dostala som sa aj na KHL. Ja sa však nepovažujem za fanúšika žiadneho tímu. Túto sezónu som si ale našla čas aspoň jedenkrát. Minulý rok som bola na Slovane tuším dva razy.“

Momentálne sa o belasých hovorí najmä v súvislosti s ich budúcou sezónou. Kde by si chcela aby hral Slovan? V médiách sa dokola spomínajú štyri možnosti – KHL, EBEL, česká extraliga, či návrat do slovenskej najvyššej súťaže.

„Ja mám v tomto úplne jasný názor a určite by som prijala, keby sa Slovan vrátil späť do našej extraligy. Je jasné, že Slovan ľudia na Slovensku nemajú radi, najmä preto, že je to tím z hlavného mesta a Bratislava to má vždy o niečo ťažšie. Jeho návrat by však dokázal vypredávať štadióny. Kluby by tak dokázali získať nových sponzorov, z čoho by boli samozrejme peniaze. Mňa veľmi mrzí, že ľadový hokej sa na Slovensku dostáva ako keby na poloprofesionálnu úroveň, čo je škoda, lebo je to spolu s futbalom náš najsledovanejší šport, no naša extraliga nedáva športovcom možnosti, aby sa hráči tomu mohli venovať naplno.“

Ženský hokej na Slovensku je však na tom ešte horšie. Berieš svoje pôsobenie v EUHL aj ako možnosť propagácie ženského hokeja v našich končinách?

„Tak beriem to aj tak, že by som chcela odbúravať predsudky, ktoré sú na Slovensku voči ženám, ktoré hrajú hokej. Ľudia to tu väčšinou vnímajú tak, že hokejistky sú škaredé, mužatky, tučné, či fúzaté a neviem čo ešte. Ono to však nie je tak, veď ten hokej hrávajú normálne baby, ktoré sa tiež rady namaľujú a starajú sa o seba. Verím, že si to títo ľudia čoskoro uvedomia.“