Bohatý program, chudobná kuchyňa: Dni majstrov UĽUV napriek tomu stoja za to!
Viac ako 100 majstrov z celého Slovenska prišlo do Bratislavy predviesť svoje remeslo.
Okrem turistov dnes do hlavného mesta zavítali aj majstri slovenskej umeleckej výroby z rôznych kútov Slovenska. Rezbári, košikári, kováči, hrnčiari, drôtikári, tkáči, čipkári i kožiari priamo pred očami ukazujú zvedavým návštevníkom ľudovú výrobu. Každý osobitne a originálne pristupuje k svojmu remeslu, ktoré spája tradícia.
V uliciach môžete vidieť ľudí vykrojených z davu. Takou bola aj mladá rodinka odetá v kysuckom kroji: „My ako rodina máme k folklóru blízko a tých príležitostí vidieť folklór v uliciach je veľmi málo. Je to šanca stretnúť aj známych ľudí, s ktorými sme sa stretávali a aj vlastným deťom ukázať, ako to vyzeralo voľakedy. Sú tu atrakcie pre deti, môžu si vyskúšať maľovať na sklo, skúsiť točiť hrnčiarsky kruh, robiť s hlinou, takže aj pre ne je to zaujímavé.“
Program utkaný na mieru
Pod záštitou ministerstva kultúry SR, hlavného mesta a Starého mesta pripravili organizátori ÚĽUV farebný program utkaný na mieru. Počas oboch dní od 10:00 do 18:00 prebiehajú rôzne druhy akcií. Na Hlavnom a Hviezdoslavovom námestí sa predstavujú spevácke a tanečné folklórne súbory. Deťom je ukrojené nádvorie sv. Juraja, kde sa v tvorivých dielňach učia paličkovať čipky, vyrábať šupolienky, točiť džbánik na hrnčiarskom kruhu či maľovať na sklo. Detská zóna pokračuje na nádvorie sv. Jána Nepomuckého zaplnená ľudovými drevenými hračkami – kolotoč na ručný pohon, chodúle, alebo hojdačka.
O kúsok ďalej sa z Primaciálneho námestia stáva na dva dni tkáčsky ostrovček s prezentáciou tkáčskych techník a workshopmi pre dospelých. Majsterka ĽUV z Kostoľan nad Hornádom Mária Tomisová spolu s ostatnými „kolegami“ tká na krosne a popri tom vysvetľuje princíp tkania. Prezradila nám, že sa remeslu aktívne venuje už 34 rokov, no tkať sa naučila ešte ako dieťa.
Moderný dizajn s ľudovými prvkami
Nie je všetko „staré“ na zahodenie. Tejto filozofie sa držia aj mladí umelci, ktorí inšpiráciu berú práve z ľudovej tradície. Krojové klobúky či šaty s ornamentmi ? Tie môžu byť „in“, ak je správne a dôvtipne využitá tradícia prepojená so súčasným trendom. Prečo nie, veď móda sa vracia.
Tradičné keramické obedáre sa stali inšpiráciou pre mladú Pezinčanku, ktorá na dni majstrov zavítala, aby prezentovala svoju tvorbu. Tá spočíva vo vyextrahovaných prvkoch habánskych vzorov. Jej tvorba je teda voľnejšia. Naopak, v starom remesle sa odjakživa dodržiava tradícia. „Habánska keramika bola prinesená z Nemecka a môže sa jemne upravovať iba na prispôsobenie zákazníka. Inak sa to nerobí. Viac-menej tradícia musí byť dodržaná, to je to remeslo. V súčasnosti používame aj červenú farbu, originál červená sa v minulosti v ornamente nepoužívala, pretože to bol symbol diabla,“ prezradila nám keramikárka z pezinskej majoliky.
Praktické využitie aj v súčasnosti
Veľa ľudových výrobkov bolo nahradených modernými vynálezmi doby na uľahčenie práce. Tradičné remeslo sa v súčasnosti stalo umeleckým. Majster ľudovej umeleckej výroby z Komarova, umelecký rezbár Martin Mešša vie, ako sa dá i v dnešnej dobe využiť prací piest. Zavesený piest na stene nie len krášli naše domovy, ale je veľmi praktický: „Je dobrý na zlodejov, alebo keď muž príde z krčmy neskoro, žena s piestom v ruke čaká na neho,“ s úsmevom prezrádza.
Návštevníci si pestrý program užívajú, zastavujú sa pri remeselníkoch a so záujmom sa pýtajú na ich remeslo. V uliciach Starého mesta však chýbajú stánky s tradičnou slovenskou kuchyňou. ÚĽUV vo svojom programe sľubuje gastronomický dvor plný tradičných slovenských špecialít, no kupodivu sa tu nachádza jediný stánok s pukanskými párancami, na ktoré sa v rade čaká v čase obeda vyše 40 minút.
